Ekonomika budúcnosti = Strieborná ekonomika

Zmena životného štýlu – prenájmy, mobilita,  ekonomika tretieho veku, to je to čo nás možno čaká v budúcnosti. Ten kto to pochopí a pripraví sa na to, vyhrá

Ako sa bude posúvať vlna priemerného veku smerom k vyšším vekovým hladinám, ako sa budeme dožívať stále vyššieho priemerného veku, tak sa bude meniť štruktúra služieb a tovarových potrieb. Nebude treba toľko špecifických tovarov pre detskú populáciu, naopak budú prosperovať výrobcovia iného. Budú sa meniť aj modely správania a životné stereotypy

V roku 2020 nastúpia na dôchodok populačne silné ročníky a podiel pôvodnej „stáreže“ sa z 6,6% v roku 1950 zmení na 21,1% pri kategóii nad 65rokov a tento podiel sa bude neustále zvyšovať. Tento podiel ma napíklad Japonsko už dnes.

Starnutie populácie je samo osebe spôsobené, že sa rodí menej detí, t.j. typickým model je rodina s jedným, maximálne dvoma deťmi. Pri existujúcom bytovom fonde a pokračujúcom stúpaní ceny nehnuteľností je zrejmé, že mnoho bytov a domov prispôsobených väčším rodinám bude podporovať model bývania rodičov s deťmi do neskorého veku alebo natrvalo.

Miznutie úspor.

Čo sa stane s úsporami, ak sa počet ľudí na dôchodku bude blížiť ku štvrtine populácie? Na rozdiel od mladých, ktorí majú ledva na prežitie, stredná generácia zvykne akumulovať čo si vyberie na dôchodku. Hlavne v neskorom strednom (preddôchodkovom) veku je charakteristické deflačné správanie, t.j. vyrazná minimalizácia spotreby a maximálne šetrenie a investovanie do úspor. Tieto peniaze si „mladí dôchodcovia“ zvyknú užívať na cestách a kultúre. Títo dôchodcovia majú všetko, nemusia investovať do ničoho, takže spotreba sa nelíši od predchádajúceho obdobia, ale už nevytvárajú úspory, míňajú kapitál. tu by som poznamenal, že podľa komentára SME je uvedené, že Slováci síce šetria, ale šetria relatívne nesprávne a málo efektívne.

Starí dôchodcovia nad 75 rokov nemíňajú okrem zdravotníctva a sociálnej starostlivosti peniaze na nič, spotreba sa znižuje a takisto sa znižuje aj miera úspor – jednak ich absolútnym pokles ale tiež infláciou. Pri predlžujúcej sa dĺžke života hrozí nezávislým osobámaj riziko prežitia úspor.

Takže podiel ľudí v populácii nám umožňuje predpovedať aj charakter spotreby, pričom treba brať do úvahy posúvanie dôchodkového veku a tiež dlhšie dožívanie sa v dobrej zdravotnej kondícii, takže o tridsať rokov za starodôchodcov budeme napr. považovať skupinu ľudí 80+.

Spotreba domácností

Rast spotreby v domácnostiach určuje mieru bohatstva domácností. Charakter spotreby závisí od výšky príjmov. Ak je niekto na dôchodku bez pravidelných príjmov, bude mať spotreba na základné potreby (potraviny a bývanie) ďaleko vyšší podiel a význam.

V službách sa zvýši dopyt po kaviarňach, penziónoch, hoteloch , ale aj služby domovov dôchodcov, domovov opatrovateľskej služby, rehabilitačných centier a iných služieb pre seniorov.

Keďže domácnosti budú menšie, bude ich viac menších, takže bude treba ďaleko viac predmetov dlhodobej spotreby ako je televízor, alebo chladnička. Čo sa týka áut, tam ich počet s vyšším vekom bude skôr klesať nielen kvôli menšej ochote dôchodcov jazdiť, ale aj kvôli zvyšujúcim sa nákladom.

Súkromný sektor

Keďže súčasný model zdravotníckch a sociálnych služieb na základe daňových odvodov je dlhodobo neudržateľný pri priebehovom financovaní dôchodkového poistenia, bude nutné sa viac orientovať na doplnkové poistenie a príplatky za špeciálne zdravotnícke služby, takže bude rásť  úloha privátneho sektora. V staršom veku vzrastie potreba súkromných opatrovateľských a zdravotných služieb.

Vplyv globalizácie

V svetovej ekonomike je všetko prepojené. Klesá dostupnosť zdrojov, menia sa návyky populácie veľkých krajín ako je India a Čína. Bude rásť cena všetkých energií, surovín a potravín, čo spätne zasiahne spotrebu a životnú úroveň. Klimatické zmeny môžu zas okrem zmeny štruktúry spotreby (menej vykurovanie, vyššie ceny potreavín), spôsobiť presun národov, keďže sa budú výrazne meniť životné podmienky v určitých krajinách Zeme

Psychológia spotreby

Vo všeobecnosti rozvíjajúce sa krajiny šetria, staré krajiny so zavedeným sociálnym systémomsa spoliehajú na štát. Kým v sedemdesiatych rokov 20.storočia 55% Japoncov súhlasilo s výrokom, že „šetrenie je cnosť a na budúcnosť sa treba pripraviť sporením a investovaním“, len  28% si myslelo, že užívať si treba hneď. Po 40rokov života v sociálnom etatistickom systéme je pomer presne opačný…

Slovensko budúcnosti neverí a zvlášť v globálnej finančnej kríze si ľudia skôr uvedomujú svoju zraniteľnosť. Jednak majú malé príjmy, z ktorých ušetria málo a jednak nevedia šetriť  (viď komentár SME ) keďže rast počtu  hypermarketov na Slovensku nesvedčí o pretrvávajúcom všeobecnom nedostatku.

Spôsob spotreby o tridsať a štyridsať rokov zmení aj vzdelanostná štruktúra, keďže oproti 6% dôchodcov s VŠ dnes, bude mať vysokú školu takmer polovica populácie dôchodcov.

Uzávery

• Slováci budú nielen starší, ale budú aj žiť v menších domácnostiach.
• Bude sa asi menej šetriť a viac míňať.
• Štruktúra výdavkov sa posunie od spotreby potravín a energií k službám, najmä takým ako sú zábava, cestovanie, rekreácia a služby pre seniorov.
• Viac zaplatíme za lieky a opatrovateľské služby, menej za alkohol, tabak a osobné automobily.
• Význam finančných služieb narastie, ale zmení sa ich štruktúra. Miesto hypoték a spotrebných úverov narastie dopyt po anuitách a životných poistkách.