DOBRODRUŽNÉ PRÍHODY JURAJA POLÁČEKA O SaS

Blogy Juraja Poláčeka mám rád.

Píše dobre, zaujímavo s dojmom, že rozumie veci. No poslednú dobu už to začína preháňať a jeho blogy začínajú pripomínať staré slovenské porekadlo

“čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo”.

Posledným takým blogom je jeho blog na hnonline.sk http://moje.hnonline.sk/node/13611 s názvom

“Ako ďalej opozícia a kto je ňou”.

Juraj píše:

“SaS je rozhodnutá naďalej vykonávať tvrdú opozičnú politiku, čo znamená, že len veľmi ťažko bude hľadať spoločné prieniky so stranami ktoré s vládou spolupracujú. Avšak Novada je iná vec. Je to nová strana nespolupracujúca s vládnou stranou, preto sa mi zdá ako prirodzené východisko založiť alternatívu voči popísanej už existujúcej a hladko fungujúcej koalično-opozičnej spolupráci. K nej by sa v regiónoch mohli propojiť nevoliči, ľudia nespokojní s Gorilami a ich stranami, ľudia ktorí nevidia východisko vo fatamorgáne Istôt.

K takejto neformálnej skupine by sa mohli pridať aj neparlamentné strany ako je OKS a občianske združenia neskorumpované vládnou mocou. Skupina zdravej opozície by mohla nominovať vlastných kandidátov na županov, vlastných poslancov, a dokonca aj vlastného kandidáta na prezidenta. Nakoniec meno Petra Osuského už padlo, takže zo strany SaS je voľba jasná”

Tak si rozoberme analyticky vetu po vete a či sú tieto tvrdenia pravdivé alebo ich cieľom je len vytvarať ilúziu reálnej politiky SaS.. Citovanú časť som rodzelil na dva odstavce, aby sa nám jednoduchšie  pracovalo.

Analýza 1.odstavca:

“SaS je rozhodnutá naďalej vykonávať tvrdú opozičnú politiku, čo znamená, že len veľmi ťažko bude hľadať spoločné prieniky so stranami ktoré s vládou spolupracujú. Avšak Novada je iná vec. Je to nová strana nespolupracujúca s vládnou stranou, preto sa mi zdá ako prirodzené východisko založiť alternatívu voči popísanej už existujúcej a hladko fungujúcej koalično-opozičnej spolupráci. K nej by sa v regiónoch mohli propojiť nevoliči, ľudia nespokojní s Gorilami a ich stranami, ľudia ktorí nevidia východisko vo fatamorgáne Istôt.”

1. S SaS od 16.apríla reálne nik nespolupracuje, nik sa oficiálne a verejne s ňou nestretáva a naopak u strán Ľudovej platformy sa prijal všeobecný úzus, že SaS sa v ich mediálnom jazyku nebude vôbec spomínať. Prijala sa na to od polovice apríla, – potom čo lídri Ľudovej platformy Sulika nechali po stretnutí v Liberálnom dome samého na tlačovke tzv. doktrína mediálneho vytseňovania a marginalizovania SaS.

Vidno to pri každom verejnom vystupení Ľudovej platformy kedy hovorí “ostatných pravicových a opozičných stranách” a nikde od polovice apríla nespomína SaS.

Takže výrok Juraja Poláčeka

“že len veľmi ťažko bude hľadať spoločné prieniky so stranami, ktoré s vládou spolupracujú”

– je len dovysvetlujúcim a ospravedlňujúcim výrokom SaS expost potom čo už nik mesiac s SaS nespolupracuje!

Správny výrok má znieť:

– S SaS nik prieniky a spoluprácu nehladá a SaS je v izolácii!

2. Volanie po spolupráci s NOVA – DOHODA je volaním zúfalstva SaS, keď si pozriete príspevky v otvorenej skupine na fcb Sloboda a Solidarita tak zistíte že vo väčšine su negatívne vymedzene voči NOVA-DOHODA.

3. NOVA – DOHODA nemá najmenší dôvod spolupracovať s SaS, po prechode piatich bývalých poslancov SaS pod jej krídla, má naopak NOVA – DOHODA záujem prebrať voličov SaS a poskytnúť im novú perspektívu..

NOVA – DOHODA dobre vie, že spoluprácou s SaS nič nezíska a zbytočne by pomáhala udržiavať túto stranu pri živote.

Navyše predstava, že Kollárovci budú teraz len tak spolupracovať s SaS je číre sci-fi a vie to aj sám Juraj Poláček.

Zodpovednosť za to nesie Richard Sulík a jeho politika ako predsedu SaS.

Analýza 2. odstavca

“K takejto neformálnej skupine by sa mohli pridať aj neparlamentné strany ako je OKS a občianske združenia neskorumpované vládnou mocou. Skupina zdravej opozície by mohla nominovať vlastných kandidátov na županov, vlastných poslancov, a dokonca aj vlastného kandidáta na prezidenta. Nakoniec meno Petra Osuského už padlo, takže zo strany SaS je voľba jasná”

1. OKS je dnes Ondrej Dostál a aktivity okolo Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Ondrej Dostál má bližšie k Danielovi Lipšicovi ako ku Sulíkovcom, je až smiešne že SaS volá po spolupráci s OKS a na druhej strane si robí posmech zo spajania konzervatívcov a liberálov v NOVA – DOHODA. Aj to dokazuje úplnú zúfalosť a schizofréniu, či nekonzistentnosť v tvrdeniach Juraja Poláčka.

2. Občianske združenia:  – tam, kde mohli mať Sulíkovci spojencov majú dnes prirodzených nepriateľov..

Žiadni občianski aktivisti nechcú mať s SaS nič spoločné, či už sú to urbánni liberáli z jetotak.sk, LGBT združenia alebo liberálne think-tanky. SaS ich 4roky ignorovala a teraz sa jej to vracia nič viac – nič menej!

3. Kandatúra Petra Osuského.

Ak chcela SaS postaviť vlastného kandáta mala tak urobiť v čase odchodu Kollárovcov a prepólovať tak pozornosť s negatívnej kampane rozchodu na pozitívnu kampaň vlastného kandidáta. Mohla tak v teréne získať infraštruktúru podporovateľov, aktivistov a najma tým zachrániť samu seba. Dnes už je vcelku jasné kto kandiduje a je sporné či pravicové spektrum unesie ďalšieho kandidáta a či to náhodou nebude kontrproduktívne pre stranu, ktorá tak spraví.

Takže opať tvrdenie, že SaS má v tom jasno je sebaklam. Žiadne oficiálne stanovisko SaS k osobe Petra Osuského neexistuje! Opäť je to len zbožné želanie Juraja Poláčeka.

Rád čítam blogy Juraja Poláčka. Obdivujem jeho neúnavnú snahu dosvetliť nevysvetliteľné, prezentovať politiku SaS s ľudskou tvárou pričom oficiálne stanoviská SaS nič také nenasvedčujú! Vraví sa, že nadšenie pre vec je niekedy na nezaplatenie a dokáže nadchnúť aj ostatných, ale…

byť užitočný snaživec, ktorý svoje želania vydáva za fakty je pre blogera vždy sebevražebná cesta! .

.