Dlh privedie USA na pokraj vojny s Čínou !

   Ekonómovia hlavného prúdu podceňujú najväčšie riziká aktuálneho ekonomického vývoja. V ich ekonomických modeloch niet miesta pre mimoriadne a extrémne udalosti. Ak uvažujú o kríze, tak len z dôvodu nedostatočného centrálneho plánovania a ovplyvňovania hospodárskych procesov. Žiaľ, podobne pristupujú k tomuto problému aj mnohí liberálni ekonómovia. Aj oni veria(hoci iným spôsobom), že je možné riadiť budúce procesy(vyplývajúce z doterajšieho historického ekonomického vývoja) takým spôsobom, že nastolíme stav spejúci k prosperite. Nie je to možné. Za žiadnu cenu.

   Jedným z najväčších rizík budúceho finančného a súčasne aj politického vývoja je vývoj amerického dlhu a vývoj amerického dolára. Americká vláda dlží „kdekomu“. Jej dlh presiahol 19 Biliónov USD a rastie ďalej. Len naivná duša, neznajúca podstatu peňažného systému si môže myslieť, že tento dlh je splatiteľný. Vo vesmíre s našou fyzikou a matematikou – nie !! Ani keby ho garantovalo 1000 kvázi nobelistov.

   Druhým rizikom amerického dolára a teda dolárového peňažného systému je jeho „svetovosť“. Už od Bretton-Woodu je základom svetového peňažného poriadku. Dá sa ním platiť kdekoľvek vo svete. Preto si ho krajiny ukladajú do rezervy a na jeho základe budujú svoje peňažné systémy. Najväčším držiteľom dolárových zostatkov je Čína. Stále.

   Ekonomický mainstream považuje peňažný systém za lineárny a preto nevidí riziká. Dolár ale musí nevyhnutne skrachovať. Udeje sa to buď urýchľovaním inflácie na superinfláciu, ktorá skončí hyperinfláciou – úplným znehodnotením dolára a jeho všeobecným odmietnutím. Druhá možnosť je vyhlásenie platobnej neschopnosti USA. Inej možnosti niet. Ani ich kombinácia nedáva inú možnosť. Na záver musí prísť bankrot.

   Krach amerického dolára znamená ale obrovskú stratu pre jej veľkého veriteľa – Čínu. Aj pri hyperinflácii, aj pri platobnej neschopnosti má Čína nejaký čas na reagovanie. Také udalosti nenastávajú zo dňa na deň. Pri hyperinflácii sa bude Čína snažiť kúpiť čokoľvek vo svete, ale najmä v USA. Môže to byť aj Yellowstonský národný park, alebo NASA.  Keď takýto nákup aktív dosiahne veľký rozmer, možno očakávať, že sa americká verejnosť vzoprie. Vlastníctvo veľkej časti krajiny cudzou mocnosťou s globálnymi ambíciami nemôže byť prijateľné. To ale musí zákonite vyvolať oprávnené pobúrenie Čínskej strany. Keďže záujem o príjem USD vo svete bude malý, ostanú Číne vo vrecku bezcenné dolárové papieriky. To je vážny konflikt a priateľské vzťahy nebudú v ďalšom vývoji určujúce.

   Pri druhej možnosti, t.j. platobnej neschopnosti USA, je scenár veľmi podobný. Dlhopisy americkej vlády v držaní Číny sa stanú bezcenné. To na dobrých vzťahoch nepridá. Vzápätí sa masa dolárov vo svete dá na pohyb do USA, kde vyvolá hyperinfláciu. A sme tam, kde aj v prechádzajúcej možnosti.

   Čína USA zrejme nenapadne, ale všade vo svete, kde sa po týchto udalostiach moc USA oslabí, bude snaha Číny o vplyv aj za cenu použitia sily logická. Neplatenie dlhov a slabosť nie je priateľom mieru.