Digitálna demencia (hrozí aj digitálne „gramotným“ Slovákom)?

Počet zobrazení: 7

Digitálna gramotnosť má svoje svetlé i temné stránky. Odporúčam do pozornosti učiteľom, pedagógom materských a škôlok a vyučujúcim na I. a II. stupni ZŠ a, samozrejme, rodičom:
Ľudský mozog sa vyvíja. Digitálne médiá sú obzvlášť nevhodné pre rozvíjajúce sa mozgy detí a dospievajúcich. Ak sa mozog plne nerozvinie a potom začne degenerovať, nastupuje duševný úpadok, známy ako demencia (latinský názov pre duševný úpadok).
Demencia rozvinutého mozgu (zdravý telesný a duševný vývoj, tréning a posilňovanie psychických funkcií) trvá dlhšie. Ak nie sú funkcie a schopnosti mozgu podporované a rozvíjané od útleho predškolského veku, demencia prichádza skôr.
Nie sme dostatočne obozretní vo vzťahu k digitálnym médiám. Obzvlášť vo vzťahu k deťom. Čím mladšie sú deti, tým nebezpečnejšie sú digitálne médiá pre ich duševný rozvoj.
Trebárs tablet. Mnohí si myslia, že to je skvelá vec pre batoľatá a deti v materských škôlkach. Stačí po ňom prechádzať prstom. Ale, dieťa predškolského veku sa potrebuje vecí dotýkať a brať ich do rúk… to je spôsob, ako sa v mozgu vytvárajú reprezentácie objektov a ich pamäťový zápis pri bezprostrednej manipulácii s nimi a pamäťové posilňovanie v priamom zmyslovom kontakte.
Zistené je tiež, že dospelí, učiaci sa nové pojmy, a majú šancu si ich ohmatať, lepšie o nich premýšľajú, podporuje to ich myslenie a poznávanie a učenie… (príklad – Braillovo písmo a ohmatávanie vecí slepcami). Vidieť a počuť nestačí.
Je známe, že senzomotorické vnemy a zmyslovo pohybový rozvoj v ranom detstve podporujú neskorší mentálny rozvoj. Prst na hladkom monitore tabletu a rovnaké používanie ruky nie je komplikovaný pohyb rukami (ten správny, autentický a prirodzený a zložitý proces, ktorý treba aj v procese psychomotorického učenia a poznávacích činností aktívne rozvíjať…).
Aj listovanie je stále rovnaké. A naviac, nesprostredkúva zmyslovú spätnú väzbu a nepodporuje vytváranie a upevňovanie nervových spojov a uzlov… povrch „inteligentného“ telefónu je stále rovnaký. Bez zvláštností a pozoruhodností…
Prvé, čo treba urobiť, je uvedomenie si nebezpečenstva. Na jednej strane „výhody“, na druhej riziká plus vedľajšie nežiaduce efekty a účinky. Upozorňujú na ne psychológovia, pedagógovia i psychiatri.
Dá sa povedať, že nebezpečenstvá a riziká používania počítačov a tabletov deťmi by mali byť všeobecne znám, ale zrejme nie sú, prípadne, sú ignorované. Až do momentu, keď už pár rokov, rok čo rok prichádza k hromadnému zisteniu, že všeobecná gramotnosť, úroveň výsledkov vyučovania (učenie a vzdelávanie) na ZŠ a SŠ sústavne klesá… alebo, a čo je horšie, až po diagnostike v pracovni poradenského, školského, klinického psychológa, špeciálneho pedagóga, alebo psychiatra (poruchy správania a učenia).
Konštatuje sa všeobecný pokles vzdelávateľnosti žiakov a študentov.
Už viac rokov premýšľam nad výsledkami testovacích deviatackych monitorov z matematiky, slovenčiny, jazykov, nad príčinami neschopnosti samostatne, kriticky myslieť a vedomosti prenášať do života a praxe.
Výsledky medzinárodného testovania PISA prinášajú poznatky o trvalom poklese schopnosti žiakov porozumieť čítanému textu (nič spoločné s dysgrafiou a dyslexiou – psychické poruchy učenia). Ide o sekundárnych dyslektikov a dysgrafikov… plus dyskalkúlia (prekážka matematického učenia a zvládania matematických operácií…). Počty porúch správania a učenia „z neznámych“ dôvodov pribúdajú.
Neexistuje vec, ktorá je len dobrá. Digitálne médiá v tom nie sú výnimkou. Postupne vysvitá, že príčinou je nadmerné používanie digitálnych médií najmä pri vyučovaní a učení…
Rámcové orientačné odporúčanie k používaniu tabletu a PC – deti raného predškolského veku pol hodinu denne, staršieho dva krát po polhodine, mladší žiaci – max. dve hodiny… a striedať činnosti s pohybom a hrou… čítať (nielen povinne na I. stupni) najmä z papiera..!
Osobná poznámka – už viac rokov denne sedávam pri PC a som na nete a fejzbúku. Zistil som, a to netajím, už som sa o tom nie raz zmienil kade-tade, že som trvale unavený, vyčerpaný a zapájam maximum vôle pre účel sústredenia sa. Dôvod (poznatok) – občas neviem, netuším, čo čítam… a vraciam sa znova a znova k už raz „prečítanému“ odseku, vete…
Zaznamenávam na sebe poruchy vnímania a koncentrácie pozornosti.
Vravím si, zľahčujúc: „…však už mám „svoje“ roky…“
Signál nástupu postupnej demencie?
P.S. Mám šesť a trojročného vnuka. Na Vianoce dostali tablet…