Denník Pravda podsúva polopravdy

Slováci tak, ako Nemci alebo Taliani či Francúzi, cítia sa byť najmä Slovákmi, Maďarmi, Čechmi, či Poliakmi, a až v druhom rade Európanmi, nie naopak; Slovania a prví Slováci si nepovedali: „Sme Európania“. Povedali si a vravia: Tu sme doma.
Samozrejme, že Slovensko sa geograficky vždy nachádzalo v Európe, geopoliticky na kratšiu či dlhšiu dobu patrilo kade komu (…) do EÚ patrí až od roku 2004. Sľuby členstva v EÚ sa napĺňajú v dobrom i zlom. Ľudsky aj politicky (…).

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/521571-az-80-percent-slovakov-sa-citi-byt-europanmi-boja-sa-migracie-a-terorizmu/
Byť Európan/ka znamená mať štátne občianstvo niektorého z členských štátov EÚ alebo mimo nej. Európa je kontinent, nie štát ani federálne súštátie typu USA. EÚ je spoločenstvo členských štátov. Európanstvo znamená príslušenstvo k rodnému alebo domovskému kontinentu. Európan a európanstvo existuje len vo vzťahu k domovskému európskemu štátu. A takto môže byť vyjadrený aj vzťah k EÚ…
Eurobarometer, na ktorý sa odvoláva denník Pravda, je manipulatívny. Zodpovedá súčasnej ideologickej a politickej objednávke Európskej komisie. Zrejme dobre zaplatený. Prinajmenej skresľujúci. Mimochodom, čo prieskum, to by boli iné výsledky aj v prípade názorov Britov na brexit. Beztak bezpredmetné. Briti vždy ostanú Európanmi bez aj po brexite. K strachu Slovákov z migrácie a terorizmu – nemajú sa báť? Samozrejme, že áno. Takzvaná xenofóbia (fóbií dôvodných a nedôvodných sú desiatky) je v súbehu s rasizmom, antisemitizmom plus etnická nenávisť, osobitný odstrašujúci a represívny nástroj proti odporom migrácie – rasistom, antisemitom a všeobecne xenofóbom (homofóbia detto smerom k nenávisti a odporu voči „dúhe“). Detto rusofóbia. Je definovaná inak. Táto spoločnosť, ako „výkvet“ euro a transatlantickej civilizácie je skrz naskrz chorá.
Xenofóbia ako strach a obava z cudzieho, neznámeho, exotického, s potencialitou bezpečnostnej hrozby (majetok, zdravie, životy) je dôvodná, úplne zdravá, normálna, zdravým rozumom a poznaním vyhodnocovaná kognícia) ako prirodzená „fóbia“ založená na osobnej a médiami sprostredkovanej zážitkovej a kognitívnej skúsenosti západnej časti Európy a EÚ k migrácii je syndróm straty toho pudu a inštinktu, pod falošnými zámienkami, ktorými je kresťanská láska a ľudské práva (tlaky „zhora“ aj „zdola). Prirodzený pud a inštinkt sebazáchovy. Xenofóbia je osobná, individuálna a spoločná, kolektívna. Tak ako bezpečnosť. Osobná, kolektívna, národno-štátna, európska, svetová…
Boli xenofóbne obavy Slovákov z Tatarov, osmanských Turkov, Mongolov dôvodné? Boli nenávisť voči nacistom, Horthyovcom na južnom Slovensku, proti komunistický odboj, roztrpčenie a odmietnutie invázie vojsk VZ v auguste 68 oprávnené?
Je takým, aj odmietanie kvót? Alebo Istanbulského dohovoru? Či manželstiev gejov a lezieb? Každý/á si tieto porovnateľné-neporovnateľné veci vyhodnocujeme za seba. Ale aj za Slovensko. Lebo, my, a my, sme Slovensko. Naše. Reflektujeme našu a slovenskú minulosť a súčasnosť. A s dôvodnými obavami, v opore o poznanie a skúsenosť, preventívne, nahliadame budúcnosť; nielen individuálnu, ale aj kolektívnu a národno-štátnu, nášho Slovenska.
Iba by to chcelo aspoň reciprocitu – aby aj migranti a prijatí imigranti mali v láske Európu a boli jej vďační za prijatie…
Ibaže nám aj im je migrácia podsúvaná ako ich ľudské právo; a preto vďačnosť a pokora zo strany imigrantov odpadá. Prichádzajú si brať to, o čo ich pripravili a čo sú im dlžní aj dnes, ich bývalí kolonizátori. Svojvoľná a neriadená migrácia ale nie je základné ľudské právo, je právo, ošetrené zákonom. A dobrými, rozumnými migračnými a imigračnými politikami.
Migrácia je problém najmä bývalých kolonizátorov a krajín anglo a frankofónneho jazyka, problém Slovenska až v druhom a treťom ľudsko-právnom a ekonomickom rade…
Kolonizátori severnej Ameriky zo západnej pevninskej a ostrovnej Európy (Veľká Británia) majú na svedomí najskôr genocídu jej pôvodných obyvateľov a neskôr import otrokov z Afriky (dnes multi rasový, multi etnický, multi národný superštát, vydávaný za americký „národ“). USA nie sú spolok národných štátov, národný štát je definovaný inak…
Je prirodzené, patriť do Európy EÚ ako spoločenstva pôvodných, autochtónnych národov, etník, národných kultúr a tradícií.
Je neprirodzené, ak sa Európa a EÚ mení na Babylon civilizácií, rás, etník, kultúr a náboženstiev a multi (…) super štát podľa vzoru USA…
To neprinesie nič dobré nám, Slovákom, Európe tobôž EÚ ako celku (naostatok fatálne incidenty v OHIO a Texase). Od 90-tych rokov v USA rastie rasovo a etnicky motivovaný extrémizmus. Sú-nie sú vo veci USA naším vzorom? Zrejme áno, lebo EÚ a USA zdieľajú rovnaké hodnoty. Má ich povinne (!) zdieľať aj Slovensko? Aby sme s USA a západnou časťou EÚ „držali krok“?
Ibaže každá civilizácia, kultúra a náboženstvo majú miesto svojho vzniku a pôvodu. Nič na export ani import.
Je ale prirodzená, ľudsko-právna aj kresťanská, ekonomická a humanitárna pomoc tretím krajinám, najmä u nich, doma. A tú by im mali poskytnúť prednostne najbohatšie svetové, najmä západné kapitalistické štruktúry.
Práve dnes, na povolenie zakotviť v talianskom prístave Lampeduza,  čaká vraj ďalších 120 migrantov, prevážaných „záchranárskymi“ prevádzačskými „ľudsko-právnymi“ mimovládkami. Na svetlo sveta vychádzajú informácie o činnosti Frontexu…
Napokon, my tu i oni tam, máme k pitnej vode čoraz hlbšie. U nich sa stráca a klesá hladina spodných vôd tak ako u nás, oni, tak ako my, čoraz viac trpíme nedostatkom zrážok.
Ibaže klimatické zmeny sú dôsledok pomalej ochoty vzdať sa fosílnych palív lebo lacný a výnosný kšeft a súbežne drancovania zeleného kyslíkového hávu Zemegule; lykožrút smrekový v našom európskom regióne u nás vykoná svoje, a je mu to jedno, má prosto rád ekonomicky, drevársky výhodný, smrek. Lykožrút má ekonomiku lesných závodov a ich drevárske kšefty „na háku“.
K tomu zaznamenávame pribúdajúce požiare kade-tade vo svete najmä v obdobiach extrémnych horúčav, pričom sa nevie, či niektoré neboli založené úmyselne, ako odkaz sprejerských graffiti, ohlasujú nám biblickú apokalypsu. Uhlíková neutralita je v nedohľadne. Lebo ľudský faktor.
Otázka, či je-nie je právo na vodu podmienkou prežitia ľudstva od počatia po prirodzenú smrť, je bezpredmetná. Strategickou surovinou, pre ktorú sa budú viesť vojny, je voda. Čistá pitná voda. A je úplne jedno, či „len“ pre nás alebo aj migrantov.
Otázka, či sú-nie sú ľudské práva nadradené obchodným záujmom, tiež.
A to je, o čo tu ide. Ďalšia cyklická kríza kapitalizmu sa očakáva v prvej polovici budúceho roka. Budeme ňou znova riadne preskúšaní. Ako Slováci a Slovenky, aj ako Európania a Európanky či členský štát EÚ…
Ku kríze prispeje móda obchodných vojen, sankcií, aj tých, proti Rusku. Obchodné vojny a sankcie výrazne zvyšujú globálne napätie. Recesia prinesie svoj vklad do občianskej nespokojnosti ako aj vážna hrozba pre občiansky mier civilizácií, kultúr a náboženstiev žijúcich v Európskej únii.
Vo svete prevažuje ekonomický a obchodný aspekt nad ľudsko-právnym. Vyzerá to hrozivo a málo nádejne. Už nejde o ekonomické blaho ľudstva, ako to prezentujú, ale výlučne o záujmy jednotlivcov a skupín, na ich zisku, ktoré to už ani neskrývajú. Vysoko nad reálne potreby prežratej konzumnej západnej spoločnosti, ktorú ženú k ešte vyššiemu konzumu. Hrabeme vo vlastných odpadkoch a recyklovaných exkrementoch. Ich heslo: „Po nás potopa alebo peklo.“ Deje sa. Strieda sa to. Raz bude horieť aj voda.
Majú šéfovia a šéf dirigenti tej „filharmónie“ pripravené tie správne noty?
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan.