Demokrácia podľa Robka a Ivanka

Robko s Ivankom po hektickom zápase so zlepencom a zlými ľudmi,čo ohrozili symbol štátnosti si vyšli prevetrať hlavičky, pred vystúpením na obranu svojej demokracie a svojích doterajších aj budúcich istôt na parlamentnej pôde.

.Pod rúškom utajenia kráčajú lesnou cestičkou, vo vojenskom priestore, obľubeným to miestom poľovačiek Ivanka. Ako  si tak vykračujú   v družnej konšpiratívnej debate, zrazu kde sa vzal tu sa vzal, cestičku im skrížil malý had-blogér. Keby len skrížil, ale namieril si to rovno na Ivanka. Ivanko v rozrušení a rozhorčení zodvihol svoju nohu a poľovníckou čižmou rozmliaždil malému a ešte aj opovážlivému hadovi hlavu. Robko celý udivený sa ho spýtal: „Čo si to spravil? Nemôžeš predsa zničiť každého čo sa ti postaví do cesty. Je predsa sloboda a demokrácia a každý ma právo kritizovať resp. ísť si svojou vlastnou cestou.“ Ivanko sa zarmútil. Nenávidel „slizkých“  hadov. Cítil sa nedotknuteľný. Ako tak idú ďalej zrazu si všimli, že po cestičke si neohrozene poskakuje  nejaká čudná, pozliepaná- rôznofarebná žaba. Robkovi to dvihlo tlak, zrýchlil krok a jediným šliapnutím rozpučil žabu na kašu.

Na tvári  sa mu konečne zjavil blažený úsmev.Čo ak by mu tá žaba sadla na prameň a prameň hojnosti by vyschol?

Ivanko iba nechápavo pokrútil hlavou, čo si všimol aj Robko. Trasľavým hlasom začal breptať: „Ale veď si pred chvíľou-teda ešte dnes si mi vravel, že každý si môže ísť svojou vlastnou cestou a že je to demokratické. Robko sa vztýči  a  autokratívne, ale o to srdečnejšie odpovie: Áno, ale majú sa plaziť a nie poskakovať, či vyskakovať. Ivanko sa ešte bojazlivo spýtal: A aká je to vlastne demokracia, pardón, demagógia, či vlastne ozaj demokrácia? Robko mlčal……Ivanko radšej vybral fujaru, obratil ju správnym Smerom a zanôtil hymnickú pieseň. Nad Tatrou sa blýska. Na inú si ani nevedel spomenúť.

P.S.   FICO – TY VLÁDNEŠ, TY BY SI MAL MAŤ RIEŠENIA A ALTERNATÍVY A NIE OPOZÍCÍA.  PRETO SME ŤA VOLILI A ASI SME POCHYBILI !