Ďalšia obeť útoku Rómov zomrela.

Najdrahší palec súdružky Zmajkovičovej ukázal Smer dolu bratom a sestrám „sociálneho demokrata“ Kolesíka a malá rómska reforma parlamentom neprešla.

Každý moralista, ktorý tu šibrinkuje s otázkou rasizmu nie je ničím iným, ako „intelektuálnym“ podvodníkom. Skúsenosti z vyspelých demokracií v oblasti rasovej politiky hovoria jednoznačne. Vždy začína s legitímnymi požiadavkami a potom rýchlo prechádza na neoprávnené výsady.

Spomeňme udalosti spred dvoch rokov. Polosúdruh, minister Kaliňák sa preháňa na harley dawidson po Route 66 s takou radosťou, že zmôže rómskeho splnomocnenca Poláka takou intenzitou, aby ten odišiel do USA študovať život Indiánov. Frešo s Kaníkom pochodujú rómskymi osadami a búchajú si do pŕs v psychickom rozpoložení Tarzana na smrteľnej posteli. Matovič z Hlinom, novodobí misionári a objavitelia skratky k novému „obyčajnému“ ľudu, kempujú po rómskych osadách takou intenzitou až ich to od seba odstredí. Na záver ešte Sulík s Frešom urobia tlačovku, aby korunu všetkému nasadila ochrankyňa verejných práv Dubovcová odkazom o rasizme.

Áno, opatrenia austrálskej vlády boli spoločnosťou prijaté, no na Slovensku ich považujeme za rasizmus.

Môj obľúbenec John Howard, austrálsky premiér z konce 20.storočia, prevzal vládu po   Robertovi J. Lee Hawkem, odborárskom predákovi. Austrália bola v tom čase v hlbokej ekonomickej kríze , podobnej tej, ktorú máme „česť“ ochutnávať aj u nás.

Po prevzatí moci urobil pre ozdravenie ekonomiky a spoločnosti dva zásadné kroky :

Zaviedol prísny systém, ktorý nazval – „Práca za podporu“ a  radikálne zoškrtal štátne výdaje.

Už počas tohto funkčného obdobia dosiahla austrálska ekonomika nebývalý rast a štátny rozpočet končil vysokým prebytkom.

Počas druhého volebného obdobia zmenil daňový systém, kde zaviedol daň za tovary a služby – ekvivalent DPH – a austrálska ekonomika rástla ďalej.

Takže otázka pre pánov Poláka a Fica :

ČO bráni zaviesť systém odskúšaný– Práca za vyplácanie podpory – na Slovensku ? Model, kde sa nedá dôvodiť porušeniami Charty ľudských práv, pretože Austrália bola medzi prvými štátmi, ktoré ju ratifikovali.

Systém každodennej práce pre obce a mestá  zameraný na vyčistenie Slovenska. Model, kde za odpracovaný deň sa vyplatí alikvotná časť mesačnej podpory , čo motivuje prísť do práce aj na ďalšie dni. Prísny systém, ktorý by sa dotýkal všetkých poberateľov, teda nielen Rómov, by vyžadoval zmenu fungovanie represívnych zložiek štátu, kde sa prestanú naháňať motoristi a dôraz bude kladený na iných notorikov.

Na konci tohto volebného obdobia nespoznáme Slovensko.

Toľko k vládnemu splnomocnencovi Polákovi.

Róbert Fico je dnes už sociálny demokrat. No zaručene si spomenie na „úchvatné“ dielko v podobe Engelsovej eseje – Podiel práce na poľudštení opice“. Esej, ktorá o niečo neskôr priniesla smutných a tragických takmer 100 rokov a môžeme ju označiť sloganom – Od výstrelu z Auróry až po Jakešov „Kúl“ v plote.

Nebudem polemizovať s Engelsom.

Dávam za príklad Johna Hawarda, ktorý Austráliu nielenže vyviedol z ekonomickej krízy, ale ju doviedol k prebytkovému štátnemu rozpočtu.

Čo teda prekáža premiérovi Ficovi, aby odskúšané politické rozhodnutia uviedol do života aj na Slovensku ?

Neviem a kto chce poznať odpoveď, nech sa ho spýta. Samozrejme, pokiaľ ho nájde.

A aby vám bolo veselšie.

Včera som čítal úvahu od Jarka Hanuša, čo presvedčilo  primáta postaviť sa na zadné a z predných si urobiť ruky. Vraj nie práca.

Bol to SEX, libido.

Samice sa totiž ukladali do koruny stromov a samce sa k ním mohli dostať jedine tak, že sa postavili a prednými končatinami si lapili samicu.

Na Slovensku však potrebujeme čosi iné a práca za podporu je tým najlepším prostriedkom.