Čo píše Magyar Hírlap o migrácii

DÁNSKO je čoraz menej ochotné prijímať migrantov. Dánske médiá opakovane informovali, že mládež prisťahovalcov druhej generácie sa správa násilne, týra Dánov, poškodzuje verejný majetok a rabuje.

             

Ide o mladých ľudí, ktorí pochádzajú z geta a vidia, že ich rodičia sa nemôžu a nechcú integrovať do dánskej spoločnosti, nemôžu alebo nechcú pracovať, a tak sa podľa nich začínajú búriť proti spoločnosti.
Zdôraznil, že trestné činy páchajú tiež veľmi mladí ľudia vo veku od 9 do 13 rokov a polícia s nimi nemôže nič robiť.
Vláda zaviedla prísnejšie pravidlá proti zločineckým gangom, napríklad umožňuje polícii pátrať po podozrivých vozidlách v oblastiach, kde dochádza ku konfliktu gangov, a zdvojnásobuje tresty pre členov gangov. Doteraz prijaté opatrenia však nefungujú, vláda nevie, aké konkrétne opatrenia by sa mohli prijať, uviedla Emese Kovács.
Dodal, že ďalším problémom je, že opatrenia prijaté v dôsledku epidémie koronavírusov sú potlačené kultúrnymi pravidlami prisťahovalcov, ako napríklad usporiadanie pohrebu pre stovky a zhromaždenie počas ramadánu (mesiac islamského pôstu), aby sa modlili.
https://www.magyarhirlap.hu/kulfold/20200830-folyamatosan-szigorodnak-a-migransokra-vonatkozo-szabalyok-daniaban
Toľko na úvod článku, ktorý uvádza najmä 9-bodovú deklaráciu EÚ-Turecko z roku 2016 o migračných politikách, čo je tiež dobré vedieť…
Výsledky výskumu maďarského Inštitútu pre migráciu
Analýza predložená v našom dokumente Inštitútom pre výskum migrácie sa zameriava na hodnotenie spoločného vyhlásenia EÚ a Turecka z 18. marca 2016.
Turecko otvorilo svoje hranice s Gréckom na konci februára 2020, čoraz viac sa hovorí o potrebe opätovného prerokovania migračného „paktu“ s Tureckom.
Zohľadnenie doterajších skúseností a výsledkov tak poskytuje užitočné aspekty a základné informácie pre rokovania o novej dohode.
Ako zdôrazňuje analýza Inštitútu, v súčasnosti je podľa údajov OSN v Turecku registrovaných viac ako 3,5 milióna sýrskych utečencov (z toho iba 63 000 žije v utečeneckých táboroch). Tento počet je doplnený o ďalších približne 400 000 žiadateľov o azyl inej národnosti. Sýrčanom sa priznáva tzv. dočasná doplnková ochrana, na základe ktorej majú voľný prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu.
Podľa oficiálnych tureckých údajov dostalo do konca marca 2019 31 tisíc z nich pracovné povolenie a do konca roku 2019 110 tisíc turecké občianstvo. Asi 45% sýrskych utečencov žijúcich v Turecku má menej ako 18 rokov. Od začiatku sýrskej vojny v roku 2011 sa v Turecku narodilo asi pol milióna sýrskych detí.
Podľa tureckého prezidenta jeho krajina doteraz vynaložila 40 miliárd dolárov na starostlivosť o utečencov. Zložitá situácia tureckého hospodárstva prispieva tiež k rastúcej nespokojnosti tureckej spoločnosti s prítomnosťou utečencov…
Podľa prieskumu uskutočneného v apríli 2020 je 56% Turkov nespokojných s prítomnosťou sýrskych utečencov v Turecku, proti 12,2 percentám za…
Deväť bodov Deklarácie EÚ – Turecko z roku 2016
(stav jej dodržiavaní sa nachádza v podrobnostiach nasledovného prevzatého textu, ktorý zmieňuje len stručnú dikciu jednotlivých bodov, viac podľa záujmu, nájdete v priloženom zdroji dole):
1. V prvom bode deväťbodového vyhlásenia sa uvádzalo, že migranti, ktorí nelegálne prešli z Turecka na grécke ostrovy po 20. marci 2016, ktorí nepodali žiadosť o azyl alebo u ktorých sa zistilo, že ich žiadosť je neopodstatnená alebo neprípustná, budú vrátení do Turecka;
2. Pre každého sýrskeho migranta vráteného do Turecka bude z Turecka do EÚ presídlený ďalší Sýrčan. Táto časť vyhlásenia sa nazýva aj mechanizmus 1: 1;
3. Turecko prijme všetky potrebné opatrenia, aby zabránilo otvoreniu nových trás pre nelegálnu migráciu z Turecka do EÚ po mori alebo po súši;
4. Len čo dôjde k eliminácii alebo prinajmenšom výraznému a trvalému obmedzeniu nelegálnych hraničných priechodov medzi Tureckom a EÚ, začne fungovať dobrovoľný humanitárny prijímací systém. Členské štáty EÚ sa na tomto systéme zúčastňujú dobrovoľne;
5. Zrýchlenie vykonávania programu liberalizácie vízového režimu „s cieľom ukončiť vízovú povinnosť pre občanov Turecka najneskôr do konca júna 2016, ak budú splnené všetky požiadavky“. Rokovania o liberalizácii vízového režimu s Tureckom prebiehajú od decembra 2013;
6. Turecku sa stanovuje vyplatenie celkovej sumy 6 miliárd EUR na humanitárnu a rozvojovú pomoc EÚ v rámci nástroja EÚ pre utečencov v Turecku v dvoch tranžiach. Do decembra 2019 EÚ zmobilizovala celkovo 6 miliárd EUR. Z toho sa doteraz uzavrelo 4,7 miliardy EUR a vyplatilo sa 3,4 miliardy EUR;
7. Siedmy bod vyhlásenia „privítal prebiehajúce práce na ďalšom rozvoji colnej únie“;
8. Ôsmy bod stanovil cieľ „dať nový impulz“ tureckému prístupovému procesu a uviedol, že „sa urýchlia prípravy na otvorenie ďalších kapitol“. Turecko prvýkrát požiadalo o pridružené členstvo v Európskom hospodárskom spoločenstve v roku 1959. Prístupové rokovania museli počkať do roku 2005 a Turecko je od tej doby kandidátom.
Z 35 rokovacích kapitol bolo do dnešného dňa otvorených 16 a predbežne uzavretá iba jedna. Európska rada v decembri 2006 oznámila zablokovanie ôsmich ďalších kapitol na rokovania Cyperskou republikou v roku 2009 z dôvodu nevyriešeného cyperského problému.
Posledná kapitola bola otvorená na základe vyhlásenia EÚ a Turecka 30. júna 2016, odvtedy sa však dosiahol len malý pokrok. Naopak, Európsky parlament vo svojom uznesení z marca 2019 navrhol pozastavenie prístupových rokovaní Turecka vzhľadom na antidemokratické procesy po pokuse o štátny prevrat v júli 2016;
9. EÚ a jej členské štáty budú spolupracovať s Tureckom na všetkých spoločných snahách o zlepšenie humanitárnej situácie v Sýrii, najmä v určitých oblastiach sýrsko-tureckej hranice, a umožnenie miestnemu obyvateľstvu a že utečenci môžu žiť v tzv. bezpečných krajinách.
https://www.magyarhirlap.hu/kulfold/20200812-az-eu-es-torokorszag-migracios-nyilatkozatanak-negyeves-merlege
EÚ a jej členské štáty finančne prispeli najmä na zlepšenie humanitárnej situácie v Sýrii. Od začiatku sýrskej vojny v roku 2011 sa osobám, ktoré utekajú pred vojnou, poskytla humanitárna pomoc vo výške 17 miliárd eur. Turecko však nedostalo podporu od svojich západných spojencov na vytvorenie takzvanej bezpečnostnej zóny na turecko-sýrskej hranici, ktorá sa požaduje od roku 2013 a má utečencom zabrániť vo veľkom vstupe na turecké územie.
Túto operáciu EÚ nielenže nepodporila, ale aj odsúdila. Turecká operácia Štít (Bahar Kalkanı), ktorá bola oznámená 1. marca 2020, bola zameraná na pohraničnú provinciu Idlib, kde v predchádzajúcich týždňoch pôsobili sýrske vládne sily. Asi milión vnútorných utečencov sa vydalo na tureckú hranicu. Pri otváraní grécko-tureckých hraníc 27. februára Ankara opäť hovorila o očakávaní väčšej podpory svojich spojencov v Sýrii.
V každom prípade je úspechom Európskej únie, že v dôsledku vyhlásenia Ankara kontrolovala turecké hranice prísnejšie ako doteraz a vďaka podpore EÚ sa zlepšili životné podmienky sýrskych utečencov v Turecku.
To všetko prispelo k zníženiu počtu ľudí vstupujúcich do Európskej únie cestou západného Balkánu. O efektívnosti použitej finančnej podpory svedčí aj skutočnosť, že po otvorení turecko-gréckych hraníc na konci februára 2020 sa k gréckej hranici nepripravili hlavne sýrski občania, ale skôr znevýhodnení migranti iných národností. Môžeme tiež povedať, že Európska únia úspešne „outsourcovala“ riadenie situácie utečencov mimo hraníc EÚ.
To však Ankare dalo do rúk silný nátlakového nástroj, aj keď turecké obchádzanie „karty migrantov“ vo februári až marci 2020 sa napriek európskym obavám nepreukázalo ako prielom.
Je pravda, že nevieme, ako veľmi by sa situácia na gréckych hraniciach zhoršila bez vypuknutia COVID-19.
Úspech dohody už nie je pre Turecko taký jasný. Členské štáty Európskej únie prevzali z viac ako štyroch miliónov utečencov v Turecku iba 22 504 ľudí. Týmto vyhlásením sa Ankara nijako výrazne nepriblížila k liberalizácii vízového režimu, revízii colnej únie a pristúpeniu k Európskej únii (aj keby boli otvorené dve nové rokovacie kapitoly), ani nedostala očakávanú podporu svojich európskych partnerov pri formovaní udalostí v Sýrii.
Aj keď je Turecku sľúbená výplata 6 miliárd eur, Ankara vyjadruje poľutovanie nad pomalým tempom vyplácania a nedostatočnou priamou dostupnosťou. Ukončenie občianskej vojny v Sýrii je nejasné, rokuje sa už o jej ústave, ale dátum návratu utečencov je a ťažkosti tureckej ekonomiky prehĺbil aj Covid. To všetko svedčí o tom, že Turecko potrebuje ďalšiu finančnú podporu EÚ v mene zdieľania záťaže.
Európska únia má zásadný záujem na udržiavaní spolupráce s Tureckom, kľúčovou tranzitnou krajinou. Priniesť pod strechu novú migračnú dohodu medzi EÚ a Tureckom a revidovať vyhlásenie z roku 2016 však nebude nevyhnutne ľahké, pretože nejde o technický problém, ale o mimoriadne politizovaný problém v rámci EÚ aj Turecka.
Na jednej strane musia všetky členské štáty EÚ dosiahnuť konsenzus o podmienkach dohody a na druhej strane musia predložiť ponuku, ktorú môže turecký prezident predať ako politické víťazstvo svojim tureckým občanom, ktorí sú čoraz viac nespokojní s prítomnosťou utečencov.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan