Čo nás čaká? (6)

Ako sme už spomínali, fáza deflačnej tendencie bude ukončená prijímaním prvých extrémnych opatrení. Môžeme ich očakávať v priebehu roka 2015 a časom budú pribúdať. Motivácia týchto opatrení zostane taká istá ako už bolo popísané v predchádzajúcich článkoch a zaniknúť môže len so zánikom súčasnej podoby finančného systému.

Medzi prvé mimoriadne opatrenia môžeme zaradiť odpúšťanie dlhov. Je to z jednej časti prospešné opatrenie, lebo znížením celkového dlhu sa znížia nároky finančného systému na seba samého a fyzickú ekonomiku. Z druhej časti je to škodlivé, pretože neodstraňuje príčinu, teda tvorbu pseudo-peňazí a dlhu, ale len dôsledok, teda už vytvorený dlh. Z tretej časti je škodlivé preto, lebo je materiálnou odmenou pre nezodpovedných. No a zo štvrtej časti preto, lebo bude motivovať ďalších účastníkov k zadlžovaniu a to často neefektívnemu a netvorivému zadlžovaniu.

Ďalším extrémom môže byť prebratie právomocí CB priamo štátom a odstránenie formálnej bariéry s voľným nakladaním peňažnej bázy a zásoby. Takéto hlasy sa už ozvali v Japonsku.

Výraznejším extrémom bude ďalšie obmedzenie slobôd a demokracie. V prípade vážnejších problémov môže dôjsť ku znárodneniu bánk, alebo väčších výrobných podnikov. Hospodárenie takýchto subjektov bude ešte viac neefektívne a situáciu to bude ďalej zhoršovať. Môžeme očakávať aj zvýšenú uzurpácia právomocí vládami. Starostlivosť vlád na základe rozširujúcich sa právomocí, ktorá nás doviedla do stavu a vývoja, v ktorom sa nachádzame sa ešte zosilní. Tým sa zosilní degradácia finančného systému a hospodárenia vôbec. V EÚ môžeme dokonca očakávať uzurpáciu nedemokratickými inštitúciami akou je Európska komisia. Svoju ekonomickú nekompetentnosť prejavuje už istý čas, len si to zatiaľ uvedomuje málo občanov EÚ.

Ďalším výraznejším extrémom môže byť stanovenie záporných úrokových sadzieb centrálnymi bankami. Takéto názory sa v USA ozývajú úplne vážne. Pre radového občana by to znamenalo platbu úrokov banke za svoje uložené úspory. Sporenie ako jeden z najzákladnejších prejavov hospodárenia by bolo zlikvidované. Spotreba, ale aj investovanie by sa stali hazardom.

Čas ukáže, aké extrémy sa ešte môžu objaviť.  Všetky takéto extrémy majú jednu zdanlivo paradoxnú vlastnosť. Napriek snahe o zlepšenie spôsobujú zhoršenie. Napriek svojej neprirodzenosti majú prirodzený efekt. Tento efekt sa žiaľ prejavuje s oneskorením a to je zrejme pre mnohých mätúce.

Na základe uvedeného môžeme predpokladať, že už v roku 2015 sa skončí fáza deflačnej tendencie a začne fáza extrémnych opatrení, ktoré povedú ku krátkodobým zmierneniam recesie a zvýšeniam cenovej inflácie, čo budú však len iluzórne zlepšenia. V skutočnosti budú stav zhoršovať a dosahovanie takýchto ilúzií bude stále ťažšie a ťažšie. S odkazom na hyperinfláciu vo Weimarskej republike zrejme tieto pokusy zastanú pred hyperinflačnými dávkami menovej expanzie. To nemôže ale zvrátiť podstatu vývoja. V roku 2016 môžeme už očakávať aj v prípade vysokej cenovej inflácie takú silnú recesiu, že finančný trh ovládnutý tiež vysokou infláciou stratí vieru v obnovu ekonomických fundamentov a začne sa panicky rúcať. Tým sa začne prvá fáza záverečného, relatívne rýchleho a rozsiahleho pádu a rozpadu ako finančných trhov, tak aj fyzickej ekonomiky. Pád nebude plynulý, ale turbulentný.

Samozrejme existuje možnosť rýchlejšej, či pomalšej časovej postupnosti. Ale pri zvážení podstatných súvislostí sa javí uvedená postupnosť ako relatívne najpravdepodobnejšia.