Čo nás čaká? (17)

   Odolá administratíva Európskej únie kolapsu finančného systému? Neodolá. Jej dnešná podoba musí zaniknúť. Je v principiálnom rozpore s objektívne nevyhnutnými procesmi, ktoré sú cestou k nastoleniu prirodzenejších finančných a ekonomických vzťahov.

   Stav finančného systému musí zákonite ovplyvňovať aj stav iných spoločenských systémov. Čím je výraznejší jeho rozvrat, tým väčšie dôsledky. Musí sa to týkať aj zdanlivo pevných a zdanlivo nesúvisiacich systémov. EÚ je budovaná ako politická aj ekonomická inštitúcia. Snaží sa posilňovať ekonomický rozvoj a používa na to politické a byrokratické postupy. Vytvorilo sa zdanie, že stojí nad ekonomikou, a že teda môže existovať nezávisle od prípadných ekonomických problémov. To ale nemôže byť pravda. EÚ vznikala a existuje aj na základe očakávania ekonomickej prosperity. Ak sa tento cieľ nebude dlhodobo napĺňať, ostane len politický cieľ – optimalizácia politických vzťahov. Lenže. Lenže ako už bolo spomínané skôr, deľba dlhov dokáže narušiť aj politické vzťahy. V EÚ sú ekonomické úlohy riešené politickými nástrojmi. Centrálne riadenie hospodárstva a finančného systému bude vždy hlavne politický a mocenský jav. V kríze ale náročnosť a naliehavosť ekonomických úloh mnohonásobne stúpne. Musí prísť raz chvíľa, keď politické postupy, používané na riadenie ekonomických procesov, začnú radikálne a neodkladne zlyhávať. Sú to tie isté postupy, ktoré nás ku kríze nezadržateľne vedú.

   Aj keby sme hypoteticky dokázali centrálne a trvalo úspešne riadiť hospodárstvo štátu, Európa zatiaľ nie je dostatočne homogénna na to, aby sa získal súhlas pre riešenie jej úloh jednotným, alebo dokonca jediným a centrálnym rozhodovaním ako je to realizované v jednotlivých štátoch. Je veľa úloh, ktoré sú lokálne výrazne rozdielne, alebo protirečivé. V kríze bude pribúdať aj ich počet, rozsah a aj ich naliehavosť. EÚ je zväz, ktorý už dnes svojich členov neprimerane zväzuje tým, že im núti svoje centrálne riešenia a neumožňuje im hľadať voľnejšie, mnohoraké a komparatívne riešenia. Ak začnú byť v kríze centrálne riešenia pre niektorých členov škodlivé, a oni raz také budú, tak sa odpor voči centralizmu radikálne zvýši. Keďže na krízu nie sme v žiadnom zmysle pripravení, môžeme očakávať len operatívne rozhodovanie orgánov EÚ bez akéhokoľvek strategického nadhľadu. Výsledkom môže byť len chaotické vŕšenie nových problémov a záverečná nevyhnutnosť odklonu od centralizmu. Ak sa nám tento prechod podarí bez vyostrených konfliktov, môžeme si blahopriať.

   EÚ dnes aj v budúcnosti nedokáže napĺňať svoje základné ciele – ekonomickú prosperitu a mierové spolužitie. Tieto tendencie vývoja sú zreteľné už dnes. EÚ teda nedokáže naplniť poslanie, pre ktoré vznikla a preto jej súčasná podoba bude musieť zaniknúť. Evolučnou selekciou sa bude musieť presadiť iná alternatíva európskeho spolužitia a integrácie.

   Napriek všetkým prekážkam je európska aj globálna dlhodobá integrácia zreteľná. Nový prístup k európskej integrácii je možný až po prijatí nových princípov, dlhodobo spoľahlivých pre takýto proces. To nie je možné bez opustenia prílišnej ideologizácie akéhokoľvek druhu, vrátane tých najušľachtilejších ideológií, a súčasne posilnenia všeobecného pragmatizmu.