Čo nás čaká? (15)

   Ak sme schopní tvorivo a nedogmaticky uznať, že súčasný finančný systém sveta má historickú povinnosť skolabovať, potom sa nám ľahšie uvažuje aj o súvislostiach, ktoré z tohto faktu vyplývajú pre celospoločenské udalosti  – takisto historické.

   Hoci už aj najväčší ideológovia súčasnej politickej ekonómie vážne uvažujú o kvázi trvalej stagnácii a teda o nemožnosti úniku z aktuálneho degenerovaného stavu a vývoja finančného systému, politici a centrálni bankári to majú podstatne ťažšie. Ekonomický ideologizmus je u nich doplnený politickým. Ich dogmatické predstavy podopreté o celospoločenské zvyklosti nie je možné zásadne meniť, či dokonca odmietnuť. Ak k tomu prirátame ešte ich materiálny prospech z funkcií a riziko z odhalenia častých nelegitímnych väzieb na oligokratické skupiny, je logické, že im nezostáva nič iné, len pokračovať v politike predstierania úspešného vývoja.

   Podstatou tohto predstierania ale nie je nič iného, ako hľadanie úniku pred kolapsom a to aj bez toho, že by si to uvedomovali.  Tieto snahy majú dva základné ekonomické smery – intenzívny a extenzívny.

   Intenzívny smer predstavujú monetárna a fiškálna expanzia. Odskúšané a zdanlivo úspešné postupy. Opak je pravdou. Práve tieto postupy nás priviedli po desiatkach rokov do súčasného stavu a teda ho logicky ďalej prehlbujú. Stále väčšie dávky monetárnych a fiškálnych stimulov majú stále menšiu a krátkodobejšiu účinnosť. Oslabujú a zmenšujú podiel zdravých ekonomických síl – reálneho kapitálu a celkovej efektívnosti.

   Extenzívny smer predstavuje získavanie nových trhov – spotrebiteľských, investičných, ale aj úverových. Nové – nenasýtené trhy dočasne zlepšujú ukazovatele potrebné hlavne pre ďalšiu úverovú a monetárnu expanziu. Preto aj táto cesta vedie k obmedzovaniu trhových síl a znižovaniu nárokov na celkovú efektívnosť. Aj táto cesta prináša len dočasné a zdanlivé zlepšenie a vedie nakoniec k rýchlejšiemu úpadku celého finančného i hospodárskeho systému.

   Celý tento proces bude prinášať stále menej úspešné výsledky, stále väčšie rozpory a stále väčšiu nervozitu pri rozhodovaní. To bude vytvárať stále rizikovejšiu situáciu v spoločenských a medzinárodných vzťahoch. K prvotným finančným rozporom sa potom ľahšie a ľahkovážnejšie pridajú politické rozpory a možnosti pokojného riešenia sa začnú zmenšovať. Desaťročia fungujúce mierové spolunažívanie podstúpi zaťažkávaciu skúšku …