Čo nás čaká? (14)

   Čím dlhšia doba krízového vývoja, tým viac komplikácií a konfliktov. Najvýraznejším praktickým problémom v kríze je deľba dlhov. Riešenie dlhov je a bude v blízkych rokoch bezprostredným mechanizmom, ktorý rozhodne o existencii ekonomického subjektu a existencii práce, ktorá sa na neho vzťahuje. Dlhová kríza sa tak opäť dostane do stredobodu pozornosti. Tých, čo si uvedomujú, že za krízu principiálne zodpovedá vzájomne podmienená degenerácia finančného systému a mocenskej politiky je málo a len pomaly si to bude svetová spoločnosť ako celok uvedomovať.

   Môžeme očakávať, že dlhoročný návyk na silný a sociálny štát sa v kríze začne obracať proti nemu. Požiadavky na štát v kríze vzrastú ešte viac. Jeho možnosti ale klesnú. Nedostatočná znalosť skutočných príčin krízy bude ešte viac podporovať kladenie hlavnej viny a zodpovednosti na plecia štátu. Nespokojnosť s ekonomickými výsledkami sa prenesie aj na politické usporiadanie moci a môže mať rôzne vyústenie. V každom prípade v Európe vidíme už zreteľne zrod tejto nespokojnosti a bude nevyhnutne narastať. Európsky menový systém ako jeden z principiálnych zdrojov problémov nemôže narastajúce problémy riešiť. Eurounijné usporiadanie moci ako druhý principiálny zdroj rastúcich problémov je vybudovaný viac pre pokojné a prosperujúce časy. Niektoré problémy môže riešiť, iné zase nenápadne prehlbovať. V kríze ale nemôže byť prospešný pri riešení ekonomických problémov, pretože prístupy, ktoré používa, sú systémovou súčasťou príčin, ktoré nás neochvejne privádzajú do ekonomickej krízy. Jej  prejavy budú nakoniec tak závažné, že musia vyúsťovať aj do politických kríz. Politicko-právne normy v Európe sú vybudované tak, že pôsobia na zmierňovanie rozporov, ale ekonomicko-právne pôsobia naopak na ich prehlbovanie. Ale pozor! Opäť platí, že v dlho-dlhodobom merítku. Keďže ekonomické normy musia spôsobovať nárast ekonomických problémov až do extrému, v určitej chvíli musia prevážiť silu politických noriem a vytvoriť rozpory, ktoré možno riešiť len novými pravidlami. A tie v zálohe nemáme a ani ich nepripravujeme! Ak k tomu pridáme skutočnosť, že aj platné politicko-právne normy porušujeme, tak v čase silných spoločensko-ekonomických problémov začnú platiť nové práva a to práva svojvolnejšieho a prispôsobivejšieho, ako aj práva bezohľadnejšieho a mocnejšieho.

   Rozhodne môžeme očakávať, že nielen európska uniformita bude odmietaná stále viac, ale aj pravidlá, ktoré doteraz fungovali zdanlivo prospešne a nakoniec aj pravidlá, ktoré objektívne prospešné sú, ale my ich začneme vnímať opačne. Rastúce ekonomické problémy nemôžme vyriešiť nástrojmi, ktoré v Európe máme k dispozícii, ale nástrojmi, ktoré objektívne fungujú , a ktoré nám budú objektívnou realitou nakoniec aj vnútené.

   Podobné vývojové protirečenia a tendencie by sme mohli popísať aj pre ostatné časti sveta. Za popísaných podmienok a okolností bude zrejme ťažké udržať všeobecný zmier a zhodu. Môžeme očakávať častejšie nepokoje, vzbury, revolúcie i občianske vojny a samozrejme aj zvýšenie rizika medzinárodných vojnových konfliktov.

   Po 2. svetovej vojne sme si vytvorili mechanizmy medzinárodnej a kolektívnej bezpečnosti. V čase plného nástupu prichádzajúcej hyper-krízy budú dôkladne a nemilosrdne preverené.  Zatiaľ je ťažké posúdiť, či súčasné udalosti vo svete zapadajú do týchto súvislostí. Ako sa to bude vyvíjať, a či sa to zaobíde bez výrazných medzinárodných konfliktov, ukáže čas  …..