Čo nám oficiálne vyhlásenia decentne zamlčia – rozpitvaná zmluva o dodávkach plynu Rusko – Čína

Hlava Gazpromu Alexej Miller za zvuku fanfár oznámil, že zmluva s čínskym CNPC na dodávky ruského plynu po východnej trase s využitím kapacít ešte nepostaveného plynovodu „Sila Sibíri“ nadobudla platnosť. Stalo sa tak po tom, ako pod medzivládny dohovor o dodávkach plynu do Číny pripojil svoj podpis ruský premiér Medvedev a šéf Štátnej rady ČĽR Li Keqiang. 30-ročný kontrakt Gazprom s CNPC bol podpísaný už v máji a už vtedy bolo jasné, že pre Gazprom ani pre Rusko nie sú podpísané dohody výhodné. Aktuálne správy však naznačujú, že situácia je ďaleko horšia.

Treba najprv pripomenúť, že zmluvné strany nezverejnili žiadne špecifiká cien ani podmienky dodávok ruského plynu do Číny, ani v máji ani dnes. Oficiálne oznámenia sa obmedzili len na všeobecné frázy. Zmluva v hodnote 400 miliárd dolárov predpokladá dodávky ruského plynu do Číny v priebehu 30 rokov. Ročné objemy dodávok by mali dosiahnuť 38 miliárd dolárov. Z prostých aritmetických operácií, ktoré sme urobili už v máji, dostávame cenu 350,8 dolárov za 1000 kubických metrov.

Mohlo by sa zdať, že táto cena je viac menej v poriadku. Európski spotrebitelia platia o niečo viac (samozrejme sem nerátame Ukrajinu, od ktorej sa Gazprom snaží vytrieskať 480 dolárov za 1000 metrov kubických). Avšak 400 miliárd amerických dolárov za 1,14 trilióna kubíkov, ktoré by Gazprom mal dodať do Číny za 30 rokov – to vôbec nie je to isté ako 350 dolárov za tisíc metrov kubických. Veď podmienky nám nikto neoznámil. Znamená to, že v prvých rokoch Čína zaplatí 250 dolárov a v posledných – 450. Aritmetický priemer je rovnaký, ale dohoda vyzerá, jemne povedané, trocha inak.

Ale to nie je všetko. Do Európy ide plyn po už existujúcom plynovode a z dlho čerpaných nálezísk. Na realizáciu čínskeho projektu však Gazprom stavia plynovod „Sila Sibíri“. Podľa odhadu ruského ministra energetiky Alexandra Novaka dosiahne celkový objem investícií do plynovodu a podpornej infraštruktúry, vrátane dobudovania nálezísk Čajandinské a Kovyktinské, 55 miliárd dolárov. Tieto peniaze musí vynaložiť Gazprom. V tom prípade však ďalšia séria jednoduchých prepočtov ukáže, že cena, ktorú Gazprom dostane, bude už len 302 dolárov za 1000 kubických metrov.

Ďalším problémom je to, že Gazprom nemá požadovaných 55 miliárd dolárov na investície, bez ktorých si spoločnosť nedokáže plniť svoje záväzky zo zmluvy. Naopak, má dlh 50 miliárd. Pôvodne sa predpokladalo, že Čína vyplatí Gazpromu preddavok na účet budúcich dodávok plynu. Spomínala sa suma 25 miliárd dolárov – práve na túto sumu bol pôvodne ocenený plynovod.

Teraz však už nikto ani nezakokce o akejkoľvek zálohe. To znamená, že Gazprom si bude musieť požičať, pričom však nie za zvýhodnené úrokové sadzby na účet budúcich dodávok plynu, ale na trhu. A tu už sú úroky úplne iné. Okrem toho dlhové zaťaženie spoločnosti v takomto prípade presiahne akékoľvek rozumné medze, a to so sebou prinesie zníženie úverovej bonity a ďalšie predraženie pôžičky. Priemerná sadzba na servis dlhodobých záväzkov Gazpromu presahuje 7,2 %. To však znamená, že za desať rokov bude musieť zaplatiť dvojnásobok sumy, získanej od veriteľov. Aj preto (opäť po nechytrej aritmetike) to pre Gazprom znamená dodávky plynu do Číny ekvivalentné dodávkam do Európy za 254 dolárov za 1000 m3. Aj tento údaj je však nadmieru optimistický, lebo predpokladá, že Gazprom dokáže splatiť dlh za 10 rokov. Znova pripomíname, že zmluva bola podpísaná na 30 rokov a práve toľko rokov bude ruský plynárenský monopolista dodávať plyn do Číny za týchto podmienok.

Znamená to, že Gazprom zbankrotuje alebo bude dodávať na základe tejto zmluvy so stratou? Vôbec nie. Dohovor je to politický a za politické dohovory nikdy neplatia vrcholoví manažéri štátnych spoločností, ale daňovníci. Tak to bude aj tentoraz. Niet pochýb, že čínske dodávky budú oslobodené od daní a vývozného cla. Úplne. To Gazpromu umožní pracovať v blízkosti hranice rentability (ale aj to len v prípade, ak investičný rozpočet nebude prekročený, ale na to prakticky nie je žiadna šanca). Čína dostane svoj plyn, ale náš rozpočet nedostane absolútne nič. A trilión kubických metrov ruského plynu opustí krajinu „len tak“, bez akýchkoľvek dôsledkov pre obyvateľstvo. Zamestnancov Gazpromu a jeho dodávateľov samozrejme vynecháme, pre nich budú dôsledky tie najvýhodnejšie: „čerpanie“ päťdesiatich miliárd dolárov je vždy radosť. A obyvateľstvu zostáva len pýšiť sa aj naďalej priateľstvom s Čínou a našim múdrym vedením, ktoré tak ľahko našlo alternatívu plynárenskému trhu Európy.

Zdroj: Ežednevnyj žurnal
http://ej.ru/?a=note&id=26244