Čo by mal vedieť politicky gramotný občan a politik o extrémizme…
Aktívny, samostatne a kriticky premýšľajúci občan by mal spozornieť a pokúsiť sa o odpoveď na otázku, čo je extrémizmus a kto sú extrémisti…
Ľavicových extrémistov vídame, ako spojenými reťazami a kordónmi čelia pravicovým extrémistom, zvaným „náckovia“. Ich heslo je: „Neprejdú!“. Ale ľavicový extrémizmus jeho aktérom „prechádza“ (…). Spozornieť by mali občania, prokuratúra, znalci, odborníci na extrémizmus, policajný zbor a orgány činné v trestnom konaní…
Čo je extrémizmus pravicový, pozná už aj parlament a programové vyhlásenie tretej Ficovej vlády…
Vieme aj, čo je „Antifa“? A Inštitút ľudských práv? Tiež: čo a kto sú xenofilní slniečkari, pop celebrity, osobnosti masovej pop kultúry, herecký front? Aké pozadie majú výzvy za ľudskosť? Hnutie za ľudské práva? Svedomie bijci? Bruselo lezci? Pápežovo: „Utečenci sú dar?“ Hmm…
Masívna kampaň proti tzv. pravicovému extrémizmu je riadená a živená (platená) zo zahraničných centrál a stredísk neo ľavice a ich rétorika je súčasťou slovenských mimovládnych organizácií tretieho sektora, najmä v rámci agendy ľudsko-právnych mimovládok…
Takzvaná zjednotená ľavica ale nie sú komunisti. Sociálni demokrati nemali a nemajú s komunistami nič spoločné. Komunizmus je mŕtvy.
Politická agenda sociálnej demokracie je zmiešaná, obsahuje prvky pravice aj ľavice (sociálno-demokratickým je aj mačko-psovité ústavné: „Slovensko je sociálne orientovanou trhovou ekonomikou“).
Neomarxisti s ich ofenzívou od druhej polovice 20. stor. prekračujú mŕtvoly komunizmu…
Neomarxizmus a Frankfurtská škola je rozpracovaním sociálnej filozofie predošlého storočia, revíziou marxizmu-leninizmu, tzv. kritická teória spoločnosti, zakladajúca hnutie tzv. novej ľavice a ľavicového liberalizmu:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Neomarxismus
https://cs.wikipedia.org/wiki/Frankfurtsk%C3%A1_%C5%A1kola
Neomarxisti idú ďalej. Oveľa ďalej. Nie však cestou krvavých revolúcií, ale pokojnou, evolučnou cestou…
Vo verejnom politickom diskurze a spoločenskom mediálnom priestore je skloňovaná iba terminológia tradičnej ľavice verzus pravica, liberáli verzus konzervatívci…
Pojem neomarxizmus nie je verejne neznámy (zdroje naň sú ale verejne dostupné).
Namiesto spoločenskej a politickej diskusie na tému liberálneho ľavicového neomarxizmu má prevahu diskusia o pravicovom extrémizme, majúceho aktuálne 8 percent voličských hlasov v parlamente ako „extrémne pravicová, neonacistická politická strana“ ĽSNS-Marián Kotleba.
Nová vláda odhodlane bojuje proti pravicovému extrémizmu, o reálnej existencii prevažujúceho ľavicového extrémizmu ale mlčí…
Sociálna filozofia neomarxizmu je mediálnym tabu…
Pod pojmom ľavicového extrémizmu je chápaný už dávno mŕtvy a neškodný komunizmus. Sociálnymi filozofmi Frankfurtskej školy revidovaný marxizmus-leninizmus: podrobený hĺbkovej kritike a revízii, je ale oveľa nebezpečnejší a spolu s pravicovým neo liberálnym korporátnym a nadnárodným kapitalizmom je hnutie novej ľavice neomarxistov nebezpečné reálnou hrozbou novej, nie červenej ani hnedej, ale tretej, šedej totality, ktorá narazí na svoj strop a konečnú (…)
Vsúvam tri kontroverzné reflexie systému svetských vecí, vo vzťahu k aktuálnemu stavu euro atlantickej civilizácie a kultúry z klávesnice dvoch mediálne a čitateľsky známych svetových autorov: Podľa Francisa Fukuyamu vrcholom konca civilizácie (obrazne), má byť nastolenie totálne liberálnej post demokratickej spoločnosti (Francis Fukuyama: Koniec dejín a posledný človek): http://www.martinus.sk/?uItem=33356 Ten pán optimisticky vôbec nedomýšľa dôsledky stretu civilizácií, kultúr, náboženstiev a ľudských práv: pohlaví, rodov a ich spôsobov života a životného štýlu pre samotnú civilizáciu (Samuel Huntington): http://www.martinus.sk/?uItem=12674 Popis stavu systému svetských vecí a jeho diagnostiku prináša slovenský autor Peter Grečo a jeho Revolúcia, demokracia a masová kultúra (prvá časť): http://www.martinus.sk/?uItem=186798
V dobe raného a rozvinutého kapitalizmu bola klasikmi marxizmu-leninizmu a následne ruskými boľševikmi a komunistami označená ako vykorisťovaná, utláčaná a diskriminovaná, námedzne pracujúca robotnícka a roľnícka trieda, tzv. revolučný proletariát, s potenciálom revolučnej sily, majúcej za pomoci pokrokovej revolučnej inteligencie schopnosť zmeniť triednu na beztriednu spoločnosť (Komunistický manifest a komunistická Internacionála).
Sociálna filozofia Frankfurtskej školy a neomarxistov svoj prístup k revolúcii zásadne mení z násilnej a krvavej revolúcie na nenásilnú, pokojnú a postupnú zmenu spoločnosti, na pozadí tzv. sociálnej evolučnej teórie a neodarwinizmu.
Novodobí ľavicoví neomarxisti a ľavicoví liberáli nie sú v konflikte s pravicovými liberálmi a neoliberálnym kapitalizmom.
Ideologický a politický priestor medzi liberálnou ľavicou a liberálnou pravicou je vyplnený liberálnou (slobodnou) tvorivosťou a kreativitou oboch strán ideologického a politického liberálneho spektra…
Pravicovým liberálom a liberálnym neokapitalistom ľavicoví liberáli „nezacláňajú“. Práva pracujúcich (zamestnancov) verzus zamestnávatelia, ľavicoví liberáli ponechávajú v kompetenciách odborov a odborových zväzov (kolektívnych vyjednávaní a zmlúv) a vo vzťahu štát verzus zamestnávatelia a zamestnávateľské zväzy rokovaniam na úrovni tripartity.
Je zrejmé a prirodzené, že ekonomický rast by mal byť sprevádzaný rastom miezd: paralelne so zvyšovaním kvality života a životnej úrovne pracujúcich…
Ľavicoví liberáli voči týmto aspektom života ľudí a spoločnosti v prostredí tzv. slobodnej a liberálnej demokratickej spoločnosti nemajú žiadne výhrady a námietky (až na rodovú rovnosť a rovnosť mužov a žien)…
Pravicoví a ľavicoví liberáli nie sú vo vzájomnom konflikte. Obe strany spája spoločný menovateľ: liberálna demokratická spoločnosť (liberálna demokracia, ktorá je denno-denne skloňovaná v médiách politikmi a politológmi…). Ich mantra.
Liberálna ľavica a liberálna pravica sú spravidla súčasťou štandardného politického spektra v rámci liberálnej pluralitnej post novembrovej demokracie…
Neoľavicoví liberálni neomarxisti (tzv. nová ľavica) v najširšom prostredí sociálneho spektra a trhového prostredia liberálneho kapitalizmu a liberálnym kapitalizmom vykorisťovanej pracujúcej triedy aktívne a usilovne „objavujú“ nové a nové diskriminované a utláčané subjekty (nositeľov) ľudských práv a vytvárajú novobodobý, pokrokový ľavicovo-liberálny proletariát…
Pre svoj revolučný boj za ľudské práva ľavicoví ľudsko-právni liberáli používajú revolučné metódy odlišné od metód komunistov: ide o nekrvavé metódy skrytého alebo otvoreného nátlaku, s cieľom premeny individuálneho a spoločenského vedomia „starého“ človeka na človeka nového, nezaťaženého jarmom a obručou prekonaných stereotypov a vzorcov správania…
Poznámka: revolučný, revolučnosť znamená v tomto kontexte mimo iné aj nový, novosť, tiež objavnosť…
Uzdu revolučnej fantázie si ľavicoví neomarxisti uvoľnili najmä v oblasti ľudských práv ich „objavnosťou“ a revolučným búraním tradičných ľudsko-právnych stereotypov a ich premien, na pozadí procesu údajnej sociálnej evolúcie a tiež revíziou klasického darwinizmu do sociálno-evolučného neodarwinizmu…
Nik nepochybuje o tom, že ľudské práva sú posvätné. Sú mantrou neomarxistov, Pod jej záštitou kladú konzervatívcom výhražnú otázku: Má niekto čosi proti ľudským právam?!
V centre záujmu neomarxistov sú prednostne údajne utláčané a diskriminované skupiny nielen (!) na úrovni ľudsko-právne definovaných a uznaných rasových a etnických (národnostných) menšín…
Objavili novodobý utláčaný proletariát medzi osobami, patriacimi do skupín s inou, než štandardnou „väčšinovou“ heterosexuálnou orientáciou. Tieto persóny sa snažia posunúť do ľudsko-právneho režimu tzv. utláčaných a diskriminovaných „sexuálnych menšín“…
Metodika: Aktívne pôsobenie v oblasti mediálnej manipulácie a premien individuálneho a spoločenského vedomia do stavu väčšinového súhlasu a stotožnenia a väčšiny (masa) s novými pravidlami a vzorcami správania.
Úlohy a zadania neomarxistov (vedome-nevedome) plnia na Slovensku najmä
a/ liberálne denníky: ľavicová Pravda, SME, Denník N a všetky printové a elektronické médiá, vydávajúce sa za slobodné a nezávislé (liberálne), bulvárna tlač,
b/ „verejnoprávna“ RTVS, neštátna TA3 a ostatné súkromné televízie a rádiá, pôsobiace na slovenskom televíznom a rozhlasovom mediálnom trhu,
c/ verejné inštitúcie, pôsobiace v prostredí mimovládneho sektora,
d/ časť vysokého školstva, poskytujúceho vzdelávanie v oblasti spoločenských a odborných psychologických, sociálnych a filozofických vied, osobitne kulturológia a obzvlášť tzv. rodové štúdiá…
e/ masová pop kultúra a umenie (pseudo umenie, vydávané za moderné a post moderné umenie: gýč).
Tým, ktorí dočítali až do konca, dávam do pozornosti centrály slovenskej neomarxistickej a ľudsko-právnej novej revolučnej ľavice (riadené a financované zo zahraničných fondov a vládnych príspevkov pre činnosť mimovládnych organizácií tretieho sektora):
Iniciatíva Inakosť – LGBTI Slovakia: http://www.inakost.sk/
Inštitút ľudských práv: http://www.ludskeprava.sk/
Nadácia Milana Šimečku: http://www.nadaciamilanasimecku.sk/
Agenda práv párov rovnakého pohlavia: http://www.zivotnepartnerstvo.sk/
Občianska iniciatíva Ľudia proti rasizmu (Irena Bihariová) je skrytou rasistickou mimovládkou (reprezentuje skrytý rasizmus proti „bielym“, tzv. biely rasizmus): https://www.facebook.com/ludiaprotirasizmu
Záver: Proti neo marxistický odboj vo veci ideológie multikulturalizmu a rodovej ideológie (dve ideologické súčasti neomarxizmu) je vydávaný za „neonacizmus“ a „extrémizmus“ (v súbehu s xenofóbiou, islamofóbiou, homofóbiou…).
Súvislosti a spojitosti s neomarxizmom je možné hľadať aj v oblasti inkluzívneho vzdelávania a dočítať sa o nich tu: https://www.blogovisko.sk/vzdelavanie-novy-vek-a-novy-svetovy-poriadok.html
P.S. Trendizmus a súdny aktivizmus v oblasti práv gejov a lesieb som zmienil tiež, aj rovnako pokračujúcu salámovú metódu…
http://www.zemavek.sk/articles/view/registrovane-partnerstva-adopcie-a-salamova-metoda
„Zákon o adopcích leží v Poslanecké sněmovně už dlouho a poslanci si ho vůbec nevšímají. Myslím si, že to je naprosto základní věc, ale trend v současné době v zahraničí spěje spíš rovnou k přijetí manželství.
To znamená naprosto rovná práva pro všechny obyvatele a ne určování občanů první a druhé kategorie podle toho, kdo má právo na manželství a kdo na registraci,“ dodává.
Iniciatíva Inakosť-LGBTI Slovakia tento článok zdieľala na svojej fejzbúkovej stránke:
http://www.rozhlas.cz/zpravy/politika/_zprava/gayove-a-lesby-mohou-v-cesku-uzavirat-registrovane-partnerstvi-uz-deset-let–1604045
A „ťažká si“ na situáciu na Slovensku, kde sa po zmene ústavy nepredpokladá politická vôľa pre manželstvo párov rovnakého pohlavia, ale ani pochopenie pre osobitný zákon o registrovaných partnerstvách…
Hmm…
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!