Čo by asi spravil Reagan?

Prezident Reagan bol 25. marca 1985 bol na stretnutí v Cabinet Room (miestnosť vlády), keď za mnou, ako za vedúcim komunikácie prišiel tlačový tajomník Larry Speaks s problémom.

Biely dom sa chystal vydať vyhlásenie k prípadu zastreleného amerického dôstojníka, majora Arthura Nicholsona, slúžiaceho vo Východnom Nemecku. Major Nicholson bol chladnokrvne zastrelený sovietskym vojakom.

Speaks si myslel, že prezidentovo vyhlásenie „Tento násilný skutok je neospravedlniteľný,“ bolo príliš mäkký. Ja som súhlasil. Prerušili sme prezidenta počas schôdze. Znovu si prečítal vyhlásenie a povedal, aby sme nič nemenili a nechali to tak.

Čo bolo za týmto Reaganovým rozhodnutím nepoužiť silnejší výraz pre vyjadrenie  znechutenia a hnevu jeho osoby a celého národa nad týmto zverským činom?

Od chvíle, kedy sa ujal prezidentského úradu, sa Reagan snažil nadviazať sa sovietskymi vodcami komunikáciu, ale ako mi povedal „oni mi stále umierajú.“

Dva týždne pred tým, 10. marca 1985 zomrel tretí „Reaganov“ sovietsky premiér Konstantin Černenko  a do úradu bol na jeho miesto vymenovaný najmladší člen politbyra Michail Gorbačev.

Pretože veril, že Gorbačev nebol nijakým spôsobom spojený s vraždou majora Nicholsona a pretože mal záujem na stretnutí s novým sovietskym vodcom, aby sa mohlo uvoľniť napätie studenej vojny, rozhodol sa Reagan nevyjadriť to, čo musel cítiť vo svojom srdci.

Čo vyvoláva otázku, ktorú si kladie mnoho republikánov:

Čo by asi Reagan spravil – v Sýrii, na Kryme, na Ukrajine?

Ktorý z politikov ako je senátor Rand Paul, Ted Cruz, guvernér Jeb Bush či Chris Christie je najbližšie Reaganovej tradícii, zlatému etalónu pre GOP (GOP= Republikánska strana – „The Grand Old Party“)

Nemôžeme vedieť, čo by dnes spravil, keďže žijemevo svete po studenej vojne. Ale vieme, čo Reagan urobil.

V diskusnom súboji o „darovanie“ Panamského prieplavu, Reagan bol protipólom Billa Buckleyho (konzervatívny novinár a komentátor, zakladateľ National Review) a stál proti väčšine konzervatívcov a republikánov. Burácal: „Kúpili sme ho (prieplav), zaplatili sme za neho, je náš a nevzdáme sa ho!“

Senát vtedy hlasoval 2:1 pre návrh Jimmyho Cartera vzdať sa „Prieplavu“ v prospech panamského diktátora. Hoci Reagan prehral, cenou útechy mu bolo víťazstvo v prezidentských voľbách.

Reagan vstúpil do úradu deklaráciou, že Vietnam bol vojnou pre „vznešenú vec“ a rozhodnotý prebudovat americkú vojenskú moc a morálku, čo sa mu vrchovato podarilo. Jeho vojenské rozpočty zlomili chrbticu Sovietov, ktorí nemohli udržať krok s prosperujúcou Amerikou Reaganovej éry.

„Aká je naša stratégia ?“, spýtal sa ho jeho prvý poradca pre národnú bezpečnosť, Dick Allen.

Reagan odpovedal: „My vyhráme oni prehrajú.“

Reagan jasne videl kritickú morálnu dimenziu ideologického zápasu medzi komunizmom a slobodou. Nazval Sovietsky zväz „Ríšou zla.“ A napriek tomu sa nikdy nevyhrážal vojenskou intervenciou vo východnej Európe, tak ako to dnes robia  niektorí agresívni republikáni.

Reagan by rozhodne neštrngal zbraňami pri kauze Krymu, alebo Ukrajiny.

Keď režim generál Jaruzelského rozbil na príkaz Moskvy Solidaritu, Reagan odmietol dohnať Vašavu do bankrotu a vyžadovať okamžité splatenie dlžôb. Čo urobil bolo to, že odmietol poskytnúť  Moskve americké technológie potrebné na výstavbu plynovodu Jamal do Európy.

Hľadiac na dnešnú závislosť Európy od dodávok ruského plynu, to bolo vtedy múdre rozhodnutie.

Keď Rusi rozmiestnili vo východnej Európe svoje rakety stredného doletu SS-20 s tromi nukleárnymi hlavicami, Reagan kontroval Pershingami s atómovými hlavicami a strelami s plochou dráhou letu v západnej Európe.

A súhlasil s ich stiahnutím až potom, keď Gorbačev súhlasil so stiahnutím všetkých SS-20.

Keď Kaddáfiho teroristi ako pomstu za zostrelenie dvoch líbyjských stíhačiek vyhodili do vzduchu diskotéku v Berlíne plnú amerických vojakov, Reagan poslal F-111 na odvetný nálet, ktorí Kaddáfiho skoro zabil.

Ronald Reagan veril v primeranú odozvu.

Nenávidel nukleárne zbrane, „tie príšerné veci“, ako im hovoril a preto sa upäl na myšlienku systému protiraketovej obrany SDI (Strategická obranná iniciatíva aka „Hviezdne vojny“). A keď prišiel do Reykjavíku pripravený rokovať o zákaze útočných zbraní a Gorbačev požadoval zrušenie SDI, Reagan sa zdvihol a odišiel z rokovania.

Šiel by Reagan do Sýrie? Skoro určite nie.

Posledný deň v prezidentskom úrade, povedal svojmu tímu, že najväčšou chybou, ktorej sa dopustil, bolo poslanie americkej Námornej pechoty do Libanonu, kde sa 241 z nich stalo obeťami teroristického útoku na Bejrútske kasárne.

Nemal problém spolupracovať s pochybnými režimami, ak stáli na našej strane v boji, v ktorom sa rozhodovalo o osude ľudstva .

Zápas medzi Východom a Západom bol pre Reagana absolútnou prioritou a to bol jeden zdôvodov, prečo vetoval bojkot Južnej Afriky.

Aj so všetkými ich „hriechmi“ stála Pretoria vždy na našej strane v najdôležitejšom zápase.

Ale zatiaľ čo Reagan nechcel Moskvu priamo vyzvať vojensky v strednej Európe, dodával zbrane protikomunistickým guerillám a bojovníkom za slobodu v Afganistane, Angole a Nikaragui aby Sovietske Impérium krvácalo a trpelo na svojej periférii a aby zaplatilo rovnakú cenu, ktorú sme my zaplatili vo Vietname.

Reagan bol antikomunistom do špiku kosti, bojoval s komunistami už v štyridsiatych rokoch, kedy bol predsedom hereckých odborov v Hollywoode. Avšak nikdy nebol rusofób a vždy sa snažil nechať otvorenú cestu komunikácii.

Jeho prezidentovania skončilo tak ako dúfal že skončí – oslavovaný Moskovčanmi prechádzkou po Červenom námestí s Michailom Gorbačovom.

Ronald Reagan nikdy nechcel byť vojnovým prezidentom a za jeho prezidentovania nebola Amerika ani raz vo vojne.

Nie, „the Gipper“ nebol neocon.

Pat Buchanan | Apr 11 , 2014

Zdroj:
http://townhall.com/columnists/patbuchanan/2014/04/11/what-would-reagan-do-n1823056/page/full
http://en.wikipedia.org/wiki/William_F._Buckley,_Jr.