Čítal som kompromitujúce materiály od Fica a spol. na Andreja Kisku.

Videl som kompromitujúce materiály na Kisku z dielne Ficových imitátorov sociálnej demokracie pripravené na druhé kolo.

Po ich prečítaní môžem povedať, že Andrej Kiska nie je kandidát na prezidenta, ale smutné a nešťastné gesto. Konzument vlastných problémov, ktoré si vytvoril ešte v rokoch 1992-1996. V období prvej invalidity slovenskej ekonomiky, v čase formujúcej sa  „kapitálotvornej skupiny“ Vladimíra Mečiara. V dobe, kedy súčasný „prezident“ Gašparovič položil základný kameň Čiernej diere. Po dvadsiatich rokoch možno vysloviť hodnotiaci úsudok, že Andrej Kiska začal žiť a žije medzi dvoma kameňmi, ktoré ho zvierajú a riadia podnes.

Medzi nebiznisovým podnikaním a apolitickou politikou.

Skúsenosti s narušením rovnováhy medzi zvýhodnenými a zaťaženými, kde prítomnosť neistoty vo výsledku je vysoká, máme na rozdávanie. Havel, Fico, Kotleba a najnovšie Kiska.

Pri Róbertovi Ficovi už aj jeho volič pochopil zlovestnosť prekrútenia ukradnutej myšlienky Konfúcia, kde predsedovi neštandardnej strany neprekáža „či je mačka čierna, alebo biela, hlavne že chytá myší“. Narušenie rovnováhy prostredia, v ktorom sú premnožené „mačky“ a myší už niet, prináša dôsledky jeho neideologickej politiky. Slovensko doviedol pred posudkového lekára, ktorý každú chvíľu vydá potvrdenie o trvalej invalidite.

Marián Kotleba, ďalší s bludom o apolitickej politike, tiež vystavil slovenskej spoločnosti svojský certifikát. O strate pudu sebazáchovy. V jeho prostredí sa formuje časť spoločnosti, ktorá nemá v príručnej batožine záchrannú brzdu. Proti extrémizmu a jeho dôsledkom  chýbajúceho sluchu pred narušením mravných princípov. Možno aj s vedomím už raz odžitého , kedy rozum a cit padol do čiernych bagandži, aby ich dôsledky nepredýchal podnes.

Kiskovo mátoženie o apolitickej politike má však inú rovinu. Jeho „apolitická politika“ má svoje korene v medziobdobí tretieho návratu politického bumerangu , Vladimíra Mečiara. Tu v systéme výkonu moci, na vysokých štátnych funkciách, začala svoju cestu košická skupina k nesmiernemu bohatstvu. Ako inač v tom čase, ak nie na úkor štátnej pokladnice a na škodu občana. Na jej moci peňazí vznikalo nebiznisové podnikanie Andreja Kisku, ktoré dostalo názov – Quatro a Triangel.

Jeho vábnička na voličov v podobe ilúzie o nezávislosti a „apolitickej politike“, ktorej poslaním je všetko „riešiť“ za občanov neskončila vo chvíli ohlásenia kandidatúry na prezidenta. Dnes, kedy iná záujmová skupina v prostredí „sociálnych demokratov“ zozbierala kompromitujúci materiál na Andreja Kisku ho vracia na úvod. Medzi dva veľké kamene, za oponu skutočných záujmov slovenskej politiky. Je na nej, ak sa vývoj bude uberať iným smerom ako očakávajú, aby šmahom ruky zmazala vytváraný obraz pracovitého, svedomitého, čestného, pravdu hovoriaceho ochrancu slabších.

Tak, ako Ivan Gašparovič nastupoval do pozície prezidenta zviazaný vďačnosťou a poslušnosťou za Nafta Gbely, potom Andrej Kiska je rovnakým princípom zviazaný s ľuďmi HZDS za svoj biznis a jeho nestraníckosť a nestrannosť je zlomkovým obrazom mydlovej bubliny vystavenej poryvu vetra.

Finančné skupiny od Mečiara, dnes u Fica, rozhodujú o tom, kto z dvojice Fico – Kiska , sa z ich „vôle“ stane prezidentom. Čo na to občan ? Volič !

Ak sa dnes marketingový stratég Smer-SD dušuje, že v strane nie sú hádky a spory iba rozdielne názory, potom zámerne popiera, ako bývalý člen HZDS, platnosť „Valca zo Zlatej Idky“ z dielne Vladimíra Mečiara. Lebo jeho skonštruovanie i mocenské záujmy v prostredí Slovenska opreté o moc peňazí, založilo vzorec moci, ktorý bude fungovať aj dvadsať rokov potom, čo sa jeho autor poberie na pravdu Božiu.

Maďarič zahmlieva podstatu plánu z dielne Smer-SD, pretože dnes je takmer každému zrejmé, že marketingový produkt Fedora Flašíka, Róbert Fico, oživený miliardármi od Vladimíra Mečiara, nie je nič iné, ako dedič po Mečiarovej praslici s jasne vymedzeným obsahom i poslaním moci.

V tomto kontexte sú zaujímavé lehoty zodpovednosti moc ovládajúcich i tých, ktorí z nej ťažili. Lehoty z čias mocovania sa s mocou v podaní Vladimíra Mečiara sú premlčané. Čo však vyčnieva, z pohľadu zodpovednosti za zneužívanie moci v čase Róberta Fica, sú nové lehoty.

Už jednu skúsenosť s amnestovanou stratou imunity, alebo ak chcete „právnym suterénom“, slovenská spoločnosť pozná. Iba tak z diaľky, lebo o skutočnom pozadí drámy Ivan Lexa verzus Kováčov syn, vie svoje iba On. Ak pri tejto amnestií bolo úsilie sústredené hlavne na ochranu Vladimíra Mečiara, pri mocovaní sa Róberta Fica vyrástlo doslova nepreberné množstvo tých, ktorí budúcu amnestiu potrebovať budú. Od koho iného, ak nie od svojho prezidenta.

Lehoty sú zaujímavé aj u Andreja Kisku. Už sedem mesiacov po nastúpení druhej Ficovej vlády, október 2012, ohlasuje svoju kandidatúru na prezidenta. Jav, z pohľadu lehôt, doteraz nepoznaný.

Machiavelli je v súčasnej podobe slovenskej politiky prítomný viac ako doma. Preto zaráža, že jeho odporúčanie – „nech robíš čokoľvek, neutrácaj vlastné peniaze“ – Kiska, akoby prehliadal. Iba na prvý pohľad, aj keď peniaze vrážané do jeho kampane vyvolávajú dojem, ako keby euro malo byť zajtra stiahnuté z obehu. Iba na prvý pohľad, pretože to nie sú Kiskove peniaze, ale financie tých, ktorí ho riadia. Tí, z čias Mečiarovej čiernej diery, pri ktorých máme inú historickú skúsenosť. Investície sa musia nielen vrátiť. Aj tie od Dobrého Anjela aj keď nemožno poprieť, že dobrí účtovníci sú aj v iných inštitúciách.

Výdavky na tak dlhú kampaň akou sa prezentuje Kiska, by museli zabezpečiť popularitu aj samotnému Satanovi. A s týmto strategickým zámerom v košickej skupinke pracovali od začiatku. A nielen oni. Aj stratég zo Súmračnej  vie, že status vyrobenej popularity treba zastabilizovať v hlavách voličov a Median a Slosiarik boli ochotný ju vykŕmiť. A keby len verejnú mienku.

Na Súmračnej sú spokojní, že všetko ide podľa plánu.

Informácie na diskreditáciu Kisku sú už nazbierané.

Teraz už len umelo vytvárať obraz, že Kiska ma veľkú podporu v prieskumoch a ľudia ho pošlú do druhého kola.

Na Súmračnej sú spokojní, lebo všetko ide podľa stratégie, kde je absolútne jedno, či šoférovať Mečiarov valec zo Zlatej Idky bude Róbert Fico alebo Andrej Kiska.

Pred druhým kolom sa na Súmračnej predsa len začne zmrákať.

To v momente, kedy sa bude lámať mocovanie sa s mocou, ktorá lobistická skupinka, bude určovať pozíciu budúceho šoféra Slovenska.

Na druhom brehu záujmu ešte stojí volič.

Budem hovoriť za seba. Nechcem ďalšieho šoféra Slovenska, ale prezidenta.

Prezidenta, ktorý má v úcte zákon a svoju vlasť i občanov.

Lebo doteraz sa prijímali zákony, aby tie množili iba lúpežníkov a zlodejov.

Lebo so sústredením moci súdnej, zákonodarnej a výkonnej zomiera sloboda.

Lebo právo občanov na prezidenta stojí vyššie a je posvätnejšie, ako snaha uzurpovať si občanov.

Lebo naša súčasnosť má na viac, ako iba ďalší historický odkaz o desiatich rokoch blúdiaceho párneho valca s nesvojprávnym šoférom.