Cirkus

Prevažne vážne-nevážne na tému: „postrehy k domácim udalostiam.“

V posledných dňoch sa roztrhlo vrece s domácimi udalosťami, ani neviem kde začať.

Slovensko navštívil ukrajinský prezident Petro Porošenko. V Bratislave sa okrem iného stretol s prezidentom Andrejom Kiskom. Pri jeho odchode z prezidentského paláca, mu asi 30 občanov nepekne nadávalo. Ja som nadával doma v obývačke. Počas tlačovej konferencie prezidentov došlo k „Božiemu zásahu“. Prekladateľka za celý svet nedokázala preložiť slovo HODNOTY, Porošenko jej výraz musel dvakrát zdôrazniť a zopakovať, a až na tretí pokus sa jej podarilo nájsť adekvátny význam k tomu, čo chcel pán prezident povedať. Keď Porošenko hovorí o ľudských hodnotách, je to do našej reči ťažko preložiteľné. A to nechcem spomenúť, ako stretnutie Porošenko-Kiska komentovali ruskí diskutéri. Kiska sa pri tom hrozivo usmieval. Neviem, čo si mám o tom všetkom myslieť.

Na hodnoty úspešne nadviazal slovenský prezident v historickej budove SND v Bratislave, v prejave pri príležitosti 25. výročia Zamatovej revolúcie spomenul silu hodnôt, o ktoré vtedy išlo: sloboda, pravda, nádej, dôstojnosť, spravodlivosť, slušnosť. K tomuto len faktickú poznámku.

Sloboda je abstraktný pojem a sama o sebe nič neznamená, chcel by som sa pána prezidenta preto opýtať, ktorú slobodu mal na mysli? Slobodu rozhodovania, ekonomickú slobodu, slobodu cestovania, slobodu názoru, alebo ktorú?

Keď spomínal pravdu, pravdepodobne hovoril o našich printových médiách.

V nasledujúcich slovách prejavu sa mu však dokonale podarilo vystihnúť slovo nádej, keď nás posilnil v našej viere a nádeji slovami, aby sme sa pre sklamanie z aktuálneho vývoja nevzdávali nádeje a ideálov. Úprimná vďaka pán prezident, vliali ste opäť silu do mojich žíl.

Dôstojnosť. Tu musím upozorniť, že za vládnutia zlého komunistu sme slovo dôstojnosť nepoznali, ale nepoznali sme ani pojem nedôstojnosť, ktorý tak dobre poznáme dnes.

Spravodlivosť. Otázok mám fúru, ale aspoň jedna základná: Myslíte spravodlivosť sociálnu, ekonomickú, či nebodaj priamo justičnú??? Na Slovensku hovoriť o spravodlivosti je vskutku odvážny počin a človek riskuje, že nabližšie stojaci robotník, ktorý pricestoval do Blavy za prácou z východného Slovenska, hrdlačí 12 hodín denne, aby rodine doniesol na konci mesiaca 200 éčok čistého, Vás zabije lopatou. Vystríham Vás, už to radšej nerobte, náklady na funus a voľby nového prezidenta budú vysoké.

Takže buďťe k nám slušný a podobné patetické prejavy prednášajte len doma pred zrkadlom.

Zabudli ste na lásku.

Koniec faktickej poznámky.

Popri tomto cirkuse, čo sa tu odohral, by si jeden konečne rád vydýchol, lenže to ešte nebolo všetko. Chuť politikom aj občanom pokazilo cétéčko, za cenu ktorého sme mohli mať hneď tri, teraz nebude žiadne. Odskákala si to pani ministerka zdravia a jedna členka dozornej rady nemocnice. Obe blondínky, čo bolo opozícii ihneď podozrivé a utvrdilo ju to vo viere, že tieto dve ženy to nemohli spískať samé. Pri neskoršej analýze nemenovaného odborníka, pani ex-ministerka, ako skúsená manažérka, určite nebude mať núdzu o pracovné ponuky. Ja, ako živnostník by som takého manažéra určite nezamestnal, ale nepochybujem, že sa uplatní v štátnej správe, alebo v Pente, do času, pokým ju materská firma opäť nevyšle na skusy do štátnej správy. Opozícia žiadala hlavu Pašku. Fico to okomentoval slovami: „Čo ešte chcete? Veď už som vyvodil politickú zodpovednosť.“ Po vyvodení takejto rukolapnej politickej zodpovednosti už mali všetci držať hubu. Ale nie. Ešte aj občania sa vytrepali do ulíc a ohrozovali najbližšiu rodinu Pavla Pašku. Paška však nebežal skutok hlásiť na políciu, ale si to nechal pre seba.

Akoby toho bolo naozaj málo, do cétečka sa vrezali komunálne voľby, ktoré podľa slov Fica jednoznačne vyhral Smer a rozdrtil tak pravicu. Ihneď nám ponúkol výpočet argumentov koľko postov Smer získal, koľko postov v koalíciách a podobné bludy. Volič z toho všetkého zostal zmätený a vôbec si nevšimol, že v skutočnosti vyhrali nezávislí. Je to určite lepšie ako závislý, hádam by ste nechceli za starostu závislého. Lenže zmätení zostali aj naši analytici, ktorí víťazstvo nezávislých nepredpokladali, podaktorí z toho zostali v šoku (aspoň tak píšu naše médiá). Lenže niektorí neboli len zmätení, ale našli sa aj pomätení. Objavili sa totiž úvahy o predčasných parlamentných voľbách. Hviezdou obrazovky sa stal jednoznačne Pavol Paška. Keď hovoril o referende, povedal som si: „Hoďte na neho sieť!“ Vzápätí som si však uvedomil, že to nebol dobrý nápad. U mňa komunálky suverénne vyhral Pavol a úplne zatienil ostatných aktérov.

Páni politici, nechajte ma tri dni vydýchnuť, aby som sa spamätal a mohol spackať serióznejší rozbor. Lepší ako tento cirkus však určite nebude.