Česko má ministra kultúry

Dnes o 14,30 „českého času“ bol na pražskom hrade českým prezidentom Milošom Zemanom do funkcie ministra kultúry podľa ústavného Článku č. 68, namiesto právom prezidentom odmietnutého „šaša“ Michala Šmardu, pre výkon ministra kultúry nespôsobilého, menovaný kvalitný a skúsený, úžasne vnútorne vybavený politik a bývalý minister zahraničných vecí ČR, nominant ČSSD, Lubomír Zaorálek, ktorý je jedným z najlepších, ktorých dnes česká sociálna demokracia v kríze má, od dneška popoludnia v plnom a zodpovednom nasadení pre „živú aj mŕtvu“ (pamiatky) českú kultúru a umenie…

                                           

Takmer 130 dňová „ústavná a politická“ story končí. Ostatok je na vykladačoch písanej aj nepísanej ústavy na osi dikcia ústavy („papier“) a zvyklosti. Prezident Zeman nezavádza prezidentský systém ale odmieta, tak ako kedysi aj Havel, byť len bezduchým „menovačom“. Z pohľadu ústavnosti ide o vyrovnané pomery na úrovni prezidenta a vlády so spoločným menovateľom exekutíva, teda, výkonná moc na oboch stranách, takže no problem a teda vec vzájomnej dohody, hoc aj prezidentom „vynútenej“ ku ktorej napokon, a to je dobré a správne, došlo. ČSSD to zvládla takmer na výbornú, zotrvala vo vláde, za čo má moju pochvalu. Porazenou je opozícia. Víťazom je česká kultúra. A o tú najmä šlo „obštrukcionistovi“ a údajnému porušovateľovi českej ústavy, zároveň vraj „ruskému, čínskemu“ dokonca „českému“ agentovi, prezidentovi  Milošovi Zemanovi.
Iba na okraj: Prezident Zeman sa mi zdal byť nie v dobrom zdravotnom stave, čo ma mrzí…
Tiež len na okraj: Zmrdi sa budú tešiť.
(Ročník 1944, sa 28. septembra má dožiť 75 rokov. Chcem veriť, že jeho terajší zdravotný stav je len dočasný a svoj prezidentský mandát riadne a v takej kvalite, výkone a hodnote ako doteraz, dokončí bez vážnejších zdravotných komplikácií. Má právo na starobu aj chorobu, dokonca smrť. Po dobu svojho aktívneho politického života, predtým ekonóm prognostik, spolutvorca post novembrovej českej sociálnej demokracie, vydal zo seba pre svoju vlasť všetko, šiel vždy ako i dnes na plno a na doraz.)
A bude mať aj toľko síl, popri prezidentských činnostiach, s viacbodovou ústavnou žalobou, ktorá zrejme neprejde českou snemovňou, „vytrieť“ si svoj ctený prezidentský zadok a spláchnuť. Antizemanovskou zlovoľnou opozíciou prezidentovi želaný „inpíčment“ nehrozí.
Takého kvalitného prezidenta, mimo prvo republikových Masaryka a Beneša, včítane kozmopolitného „pravdoláskara“ Havla, ktorý už ako disident Česko „otváral západnému svetu“ aj s jeho pseudo pokrokárskou dekadenciou a hodnotovým úpadkom, takého prezidenta, akým je súčasný prezident Miloš Zeman, Česko vo svojej novodobej histórii ešte nemalo.
Slovensko má ako hlavu štátu, inak na prvý pohľad vzhľadnú, sympatickú a príjemnú ženu. S jej vítaným ženským elementom, ktorý by mal upokojovať a pacifikovať rozbitú spoločnosť, ale (!) žiaľ, s takmer poloprázdnym klišé a devótnou oddanosťou myšlienke európskeho superštátu, federatívnej EÚ ďalšej liberalizácii spoločnosti a ľudských práv. Aj za cenu „straty štátnych insígnií“ (suverenity a zvrchovanosti) Slovenska. Prispela k rodovej rovnosti, teší tým jej súkmeňovcov liberálov, aj  Ursulu von den Leyenovú, liberálno-demokratickú časť Bruselu, Štrasburgu, a nielen.
To je asi tak všetko. Amen.
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan