České internetové združenie po troch mesiacoch odblokovalo deaktivované české weby

Počet zobrazení: 1

Podstatné nie je, či otvorený akt cenzúry naplnil svoj účel (Vilém Sládek) ale fakt, že nemal oporu o nič, podľa právnika združenia Frank Bold Miroslava Crhu, ústavný právny rámec.

Takému kroku nesmie predchádzať svojvôľa predsedu vlády, musí mu predchádzať obvinenie, znalecké dokazovanie a judikát súdu. Česko ani Slovensko nemajú zákon, ktorý by definoval pojem dezinformácia a miera jej škodlivosti pre národno-štátny záujem a bezpečnostnú doktrínu štátu.
Ak ide o podnet od českého NÚKIB alebo slovenského NBÚ, na zabránenie následkom z omeškania je možné predbežné opatrenie súdu až do konečného rozhodnutia vo veci. V znaleckom dokazovaní môže byť nápomocný mediálny Fact-checking. Obvinený web musí mať právo na obhajobu a spravodlivý proces.
CZ.NIC zablokoval weby Aeronet, Protiproud, Ceskobezcenzury, Voxpopuliblog, Prvnizpravy, Czechfreepress, Exanpro a Skrytapravda. Na začiatku marca potom mobilní operátori zablokovali stránky sputniknews, Cz24.news, Nwoo.org. Slovanskenebe.com, Svobodnenoviny.eu a Zvedavec.org. Poznámka: Vraj Aeronet ostal zablokovaný! Hoops! Preveroval som si. Nielen Aeronet. Možno to je tým, že odblokovanie bolo ohlásené na dnes, 25. mája a deň končí o polnoci… preverím zajtra.
Národný bezpečnostný úrad SR zablokoval do 30. júna weby Hlavné správy, Armádny magazín, Hlavný denník a Infovojna. Zvažuje ich blokovať do septembra.

CZ.NIC bude svoje konanie zrejme musieť vysvetľovať pred českým správnym súdom ako dotknutými webmi žalovaná strana, lebo nie je súkromnou firmou ale poskytovateľom verejných služieb. Údajne boli niektorými dotknutými webmi podané kasačné žaloby (1).

Na Slovensku je v porovnaní s Českom situácia rovnaká, ako cez kopirák. Slovensko už ale tiež má správny súd, ktorý vo veci správnych žalôb plní úlohu malého ústavného súdu. Samozrejme, sloboda slova nie je bezbrehá. Musí ale byť definovaná zákonom v opore o Listinu, Chartu a Ústavu.

Česká a slovenská vláda sa zrejme pokúsia o narýchlo v zrýchlenom konaní o dáky zákon. Slovenská má voči ústave pochybný prílepok k zákonu o kybernetickej bezpečnosti (§ 5/af): NBÚ „rozhoduje o blokovaní škodlivého obsahu alebo škodlivej aktivity, ktorá smeruje do kybernetického priestoru Slovenskej republiky alebo z kybernetického priestoru Slovenskej republiky (ďalej len „blokovanie“) a zabezpečuje vykonanie tohto rozhodnutia alebo vykonáva blokovanie na základe žiadosti.“
Stal sa orwellovským ministerstvom pravdy.

Národnému bezpečnostnému úradu ako slovenskej administratívno-správnej štátnej jednotke v zákone chýba možnosť uvedená v texte vyššie a to súdna ochrana a odkaz na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako vrcholný orgán vo veciach správneho súdnictva.
Konšpirátori.sk síce weby neblokujú ale značkujú. Dotknuté sú „konšpiračné a dezinformačné“ weby, viažuce sa na príjmoch za reklamu, čo som za seba odmietol a preto tu nie som videný „priamo“, iba z adresy tu (nepodstatné). Mojou parketou sú ľudské, občianske a politické práva blízke právu na slobodu slova, názoru, presvedčenia a informácií… v rámci DVRR a KOB ide o prvú, svetonázorovú prioritu poznania. Vojna je šiestou prioritou. Ak sa venujem Ukrajine, hľadám pravdu o príčinách…

Okrem toho, je tu aj fejzbúk. Príde a „ošetrí“ príspevok, komentár… písal som tu (2). Robí to tak, že „nepohodlné“ príspevky umiestňuje mimo časovú os, aj 6 dní dozadu, čím obmedzuje ich viditeľnosť a čítanosť, alebo neumožňuje zdieľanie odkazov v skupinách… na námietky: „som členom skupín, z toho troch admin“ reaguje známou Hlavou XXII.: 1. Veliteľ má vždy pravdu; 2. Ak ju nemá, platí bod 1. V opore o nič. Fejzbúk má už na mňa osobitný softvér: „Nemôžete uverejňovať príspevky v skupinách“. Akonáhle ma fejzbúk zmerčí, moja čítanosť „zamrzne“. Nastúpi „dobiehavá“ čítanosť.
Predseda slovenského vládneho združenia Heger členom Kongresu USA, aj za podobné akty a intervenciu u Mareka Zuckerberga, úprimne ďakuje:

Zakázané ovocie chutí najviac. Ľudia chcú poznať názory z druhej strany; ak sa od nás žiada samostatné kritické myslenie, rozhodovanie o tom, čo si ľudia smú a nesmú prečítať, a čo si smú či nesmú myslieť, je poznávacím znamením tej najtuhšej totality a diktatúry. Tá ale tak koná údajne v mene demokracie a slobody.