Celý svet leží predo mnou na mojom stole

Naši rodičia ako deti trávili svoj čas hraním sa s inými deťmi na uliciach ,v parku, ihriskách, dvoroch. Bola to úplne iná životospráva ako pri dnešných deťoch, ktoré miesto toho, aby sa mali viac pohybu, sedia pri počítačoch, telefonujú alebo hrajú malé hry…

Technický vývoj nasleduje míľovými krokmi. Na začiatku milénia boli počítače škodlivejšie, mnohí si pamätajú na T602 alebo prvý Windows. Na počítačové hry a jeho tzv. ploché postavičky. Ja som tiež patrila ku nadšencom, ktorí využívali chatovanie, v škole sme mali internet, po skončení vyučovania som tam chodila ako do zázračnej krajiny. Mala som pocit, akoby som celý svet mala pred sebou a patril mi.

Na jednej strane človek čerpá množstvo informácii, má kontakty. Na druhej strane hrozí nebezpečenstvo tzv. spoločenská izolácie. Blízka budúcnosť môže popri zhoršujúcemu sa životnému prostrediu priniesť aj nový problém – strata schopnosti komunikovať z ľudskými bytosťami.

Dnešná doba je na nízkej úrovni, čo sa týka ľudskej komunikácie. Človek okrem pracovného života, ak trávi za PC alebo niekde inde, utieka sa do sveta virtuality – facebook. Facebook je dobrý, ak slúži človeku, ale ak už človek sa stane sluhom facebooku a iných sociálnych sieti….to už je vážny problém. Sociálne siete, internet sú dobrými sluhami ale zlými pánmi. Podobne ako oheň, voda – slúžia človeku. Ale sú zlými pánmi. Oheň človeka môže zraniť alebo až zabiť. Voda, v nej sa človek utopí. Internet je tichší zabijak, zabíja človeka postupne až sa z neho stane troska.