Čakanie na …Godota?

V októbri je už o pol ôsmej večer celkom slušná tma. Čakám na priateľa. Ideme na pravidelné pivko. Ten mesiac zbehol neuveriteľne.

Spoza rohu bytovky sa vynorili postavy. Babenky. Kráčajú smerom ku mne a ja pri čakaní na pivového kamaráta mám spríjemnené prešľapovanie. Ich siluety sú v tme vyzývavé. Žiadne vychrtlé anorektičky ani mekáčom vypasené moletky. Proste, 43 ročnému oku lahodiace dámy. Približujú sa. Farba a hĺbka hlasu prezrádza približný vek. Trocha sa začudujem. V mojom školopovinnom veku školopovinná cháska v pondelok o tomto čase opakovala vybrané slová a drvila matematiku. Tieto dámy o pol ôsmej večer vyrážajú do ulíc.

Nuž, časy sa menia. Aj podľa postáv týchto dám to badám. Zrejme hormóny v kuracích prsiach majú vplyv aj na tie ženské. Sú tak blízko, že detailne rozoznávam siluety ich postáv a aj ich hovor.

Babenky ma za hlučnej vravy míňajú. Bez povšimnutia. Srdce sa mi rozbúchalo a cítim ho až v krku. Tlčie tak, až mám strach, že ma prezradí alebo nedajbože zabije. Predstieram nezáujem. No akoby som chcel, nedá sa nevnímať.

Medzi rečou naaranžovanou v dymovom prostredí cigaretky stihli spomenúť všetkých svätých, prešli anatómiu ženského aj mužského tela. A spomenuli aj nejakú kurvu.