Bude raz mobbing trestným činom?

Zavedenie mobbingu do trestného zákona ako trestný čin mala vo svojom programe JUDr. Mária Ritomská, keď bola na kandidátke OLANO. V roku 2012 sa do parlamentu pani JUDr.Mária Ritomská dostala a chcela to presadiť. Pochopenie zo strany svojich bývalých kolegov OLANO nenašla a ani najmenšiu snahu pomôcť.

Pojmy bossing a mobbing bol pre väčšinu Slovákov je španielska dedina. Ani ja som to vtedy nepoznala, čo to je. Zaužívanejší pojem aj teraz je “ šikana „na pracovisku, na vojne, na školách.

Mobbing náš právny poriadok nepozná, súdy sa ním nevedia riadiť, nemajú skúsenosti. Poznáme iba antidiskriminačnú žalobu. Mobbing na rozdiel od šikany je rafinovanejší, uplatňujú ho sofistikovaný ľudia – sofistikovaný teror na pracovisku. Mobér sa opiera o zákon? Šikana, to je zhluk detí ako trápi svojho spolužiaka – nosenie desiaty, ústrky. Šikana zákon porušuje, skôr sa to dá dokázať ako mobbing.

Zaviesť mobbing do trestného zákona ako trestný čin je boj na dlhé lakte. Keby sa mobbing podarilo zaviesť do trestného zákona ako trestný čin, zaradil by sa do druhej hlavy Trestného zákona ako Trestné činy proti životu a zdraviu.

Skutková podstata trestného činu mobbingu. Objekt – tu sa poškodzuje zdravie zamestnanca.

Objektívna stránka – konanie, následok a príčinný súvislosť medzi konaním a následkom. Objektívna stránka je konanie zamestnávateľa dlhodobo alebo krátkodobo poškodiť svojho zamestnanca. Následok je vyštvanie, krátkodobá či dlhodobá práceneschopnosť. Najprv dochádza ku psychickým problémom zamestnanca, neskôr sa pridávajú aj telesné – bolesti žalúdka, vysoký krvný tlak. Potom ťažké psychické stavy, neraz sa to končí aj samovraždou.

Subjekt – subjektom trestného činu je tu páchateľ – zamestnávateľ, ktorým je spravidla pripravuje, organizuje tento trestný čin, či návodca. Ako spolupáchatelia to môžu byť jeho podriadení, ktorí svojho kolegu na príkaz svojho šéfa nivočia, napádajú či už slovne alebo vyhrážkami.

Subjektívna stránka je psychická stránka páchateľa. Povinným znakom subjektívnej stránky tohto trestného činu je zavinenie. V prípade mobbingu by vo väčšine prípadov išlo o úmysel priamy.  Ide tu o vedomé konanie s úmyslom zničiť alebo vytláčiť zamestnanca z pracoviska. Nedbanlivosť, tá by pravdepodobne obstála iba v malých prípadoch.

Najlepšiu úpravu mobbingu ako trestný čin majú Rakúsko a Nemecko.