Bratislavocentrizmus

Občania Slovenska by si mali uvedomiť aj, že Bratislava „diktuje a určuje“ ostatnému Slovensku, čo si Slovensko má myslieť prakticky o „fšetkom“. Lebo médiá…
Nie je žiadnym obrodeneckým, národným a vlasteneckým centrom. Bratislava bola a aj je prostitútkou na Dunaji…
Dnes svoje lono roztvára a chce byť otvorenou voči Európe a svetu.

Aj preto má Bratislava leví podiel na anti systémovom politickom „extrémizme“ a jeho vzostupe na ostatnom Slovensku (výsledky parlamentných volieb…). Tiež aj v dôsledku existenčnej a existenciálnej nevyrovnanosti civilizačného, ekonomického, sociálneho a kultúrneho priestoru ostatných krajov a regiónov…
Skutočná duchovná kultúra na Slovensku, hmotná a nehmotná, všeobecne upadá…

V redakciách televízie a rozhlasu, prakticky vo všetkých printových „slovenských“ novinách (SME, Denník N, Pravda) aj „alternatívnych“ (týždenníkoch, mesačníkoch) sedia takmer výlučne Bratislavčania.
Ak to „pritiahnem za vlasy“, ostatné Slovensko len počúva, pozerá a číta a „učí sa“ (odpozerávaním, počúvaním, čítaním)…

Najmä RTVS (aj TA3) sú a mali by byť (nie vždy a vo všetkom sú) aj nositeľmi verejnej jazykovej kultúry a kultúry verejného prejavu…
Formatívnosť RTVS (jedna zo spoločenských funkcií verejnoprávnych médií) je zvrátená, postihnutá syndrómom ideologickej (západ) a politickej korektnosti (autocenzúrou a cenzúrou) a spolu s ostatnými „bratislavskými“ médiami protislovenskou.
RTVS nemá éthos. Ani duchovnú charizmu.

Tu a teraz mi nejde o hlavné mesto. Nech je tam, kde je. Ale o trendizmus. A memetiku. A verejnú mienku. A mediálnu manipuláciu. Normy a kritériá myslenia a správania. A v širšom zmysle aj normality a spoločenskej normotvorby vo všetkom: spoločnosť, myslenie, správanie, etika a etiketa, politika, kultúra, umenie, móda, estetický a umelecký vkus.

Pre rozvoj samostatného a kritického myslenia, intelektu a kultúry sú určujúce médiá: tlačené, elektronické a bieda RTVS.

Konštatujem aj faktickú neexistenciu funkčných regionálnych reálne verejnoprávnych televízií a ich podielu vo verejnom mediálnom priestore, ktorý sa zmenil na pseudo mediálny „trh“…

Nároky poslucháča, čitateľa a diváka v oblasti hodnotovej orientácie klesajú pod vplyvom RTVS a neštátnymi televíziami forsírovanej masovej pop kultúry, gýča, sexu a násilia. Skutočné a pravé umenie najmä v RTVS (psia povinnosť televízie, ktorá sa vydáva za verejnoprávny nástroj a garanta kvality kultúry a umenia a teda, mala by podporovať, vzdelávať, vychovávať  a podnecovať diváka k vyšším nárokom) táto televízia neponúka.
RTVS často svoj vysielací priestor a čas vypĺňa lacnou vatou…
A hrdí sa, že vysiela bez reklamy.

ČT24 má aspoň denné Správy z regionů. Všeobecne navštevuje regióny aj mimo túto osobitnú programovú službu. A ČT celkom 6 verejnoprávnych programov včítane ČTD/ART (deti, kultúra, umenie…). ČT1 má Máte slovo… (a ďalšie…).
ČT24 má excelentne dramaturgicky, scenáristicky a režijne vybudovaný FOKUS Václava Moravce (popri jeho Otázky Václava Moravce v nedeľu ponúka neporovnateľne viac spravodajskej publicistiky, než neštátna TA3 so „štátnou“ RTVS spolu.

RTVS informuje o dianí v regionálnych centrách (Košice, Prešov, Bystrica, Žilina, Nitra) len ak vyjde čas a miesto…
Ostatné Slovensko je v tieni Bratislavy…
RTVS nepozná bezprostrednú interaktivitu. Ani sa na ňu nehrá…

V oblasti verejnej (pseudoverejnej) publicistiky RTVS neponúka takmer nič, len Havrana a jeho bratislavskú „kaviareň“ (zmes) miestne dostupných intelektuálov, odborníkov a expertov na fšetko, intelektuálov, pseudo intelektuálov, celebrít a bratislavských pseudo celebrít…

Slovo kult v jeho tvarosloví ako kultový, môže mať osobné, osobnostné, skupinové  konotácie ale,  týka sa aj médií…
Otázka: V čom, je trebárs Týždenník Týždeň kultový?! Alebo relácie Hríbova Lampa, či Večera s Havranom? Pch..!
A viete, čo znamená snobizmus v literatúre, intelektualistickej publicistike, kultúre a umení? Toto: „Veľké H a malé o  tomu rozumiem, ale, …“.
Kult snobizmu pestujú a hlásia sa k nemu jednotlivci a skupiny pseudo intelektuálov okolo Hríbovej Lampy, Havranovej večere, „Veľkej, bratislavskej kaviarne“, majúci tzv. vyššie spoločenské ambície…
Lebo aj, tie relácie sú „trendy“ a kto ich sleduje, je potom „in“. A verte-neverte, som z nich „out“. Pred nimi aj po nich magor. 🙂
Súvisí to tiež s témou bratislavocentrizmu…

Hríbovu Lampu už nerátam. Je mimo RTVS na NOE. A TV NOE nie je každému dostupná.
Aj v spravodajstve (názory, komentáre) Slovákov RTVS kŕmi názormi a komentármi len bratislavských politológov, analytikov, prieskumníkov verejnej mienky, lebo tiež mysliaci ľudia zo slovenských regiónov nemajú šancu (ich smola?) alebo? Ukázala by sa názorová rôznosť? Iné, než len bratislavo-centristické a bratislavsko-trendistické videnie vecí a sveta?

Slovensko nemá len Bratislavu, má aj Košice, Prešov, Žilinu, Banskú Bystricu a Nitru…

Slovensko po voľbách 2016 je tehotné zmenou systému.

Zásadnú systémovú zmenu potrebuje aj RTVS.

Prieskumy verejnej mienky (voľby) ukázali, že sa mýlia…
Lebo prieskumné agentúry participujú na systéme.
Éra štandardných politických strán a politík politicky a politologicky končí.
Už sa ani žiaden politik v kreovaní novej vlády nespráva systémovo, ale už len pod vplyvom vlastného pudu sebazáchovy v boji o moc v štáte a svojho ega.
A od prvej povolebnej nedele aj bez pokory.
Aj toto je súčasťou systému.
Treba ho zmeniť.
P.S. Havranovou večerou?

Doplnok (od aj k veci): Teória, dejiny umenia, etika a estetika rozlišujú nahotu na verejnosti, v súkromí a na javisku. Samozrejme divadelná kritika.
Tá na javisku delí priestor scény od priestoru diváka. Mení významy (lebo jazyk umenia) a provokuje (umožňuje) dialóg (komunikácia) medzi javiskom a hľadiskom…
Umelecký významový interval sa nachádza kdesi medzi…
Komunikácia v umení (znakovosť v umení) využíva umelecké prostriedky metafory, hyperboly, náznaku a množstva znakov (semiotika): ikony, symboly, indexy, eidetické, emotívno-hodnotové znaky…
Vyberte si.
Po moderne, postmoderne 20. stor. ultra moderna 21. stor. sa prestáva opierať o klasické zákonitosti umenia a umením sa stáva to, čo slobodný umelec ako umenie označí (happening, performance), červené trenírky, Pussy Riot a toto… (k čomu musel mať umelec veľmi silné umelecké dôvody…)
Ide o komplexnú totalizáciu slobody vo všetkých oblastiach života spoločnosti, teda, aj v umení…
V prípade bansko-bystrického Štúdia tanca ide zrejme o „vlnu“ multikultúrnych, umeleckých neo-ľavičiarov z Banskej Bystrice…
https://www.youtube.com/watch?v=wqwAFJrAha4