Boj o zlatú baňu, biely kôň firmy Port Service, alebo zjedla Chobotnica Gorilu?

Privatizácia Slovenskej plavby a prístavov by sa mohla premenovať na platinovú privatizáciu. Síce bola sporná od samého začiatku, no jej koniec znamenal pre výhercu zlatú baňu. Dokonca aj dnes, po mnohých rokoch, keď si už na to nikto nespomenie, môže znamenať doslova super výhru pre jedného z vyradených záujemcov, firmu Port Service.

Hospodársky denník v roku 2001 napísal, citujem: „Konečne to niekto kúpil, kto má záujem aj predpoklady investovať do vodnej dopravy a všetci sú proti – koalícia, opozícia, hlavne však tí, ktorí dosiaľ z rozkrádania ťažili.“ Zaujímavý postreh…no, výherca a možno aj niektorí neúspešní uchádzači si zrejme pôdu začali pripravovať už oveľa skôr. V januári 1997 totiž došlo k transformácii štátneho podniku Slovenská plavba dunajská na akciovú spoločnosť. Ešte pred týmto krokom sa zrušilo zákonné vymedzenie strategických podnikov, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že ministerstvo stratilo v spoločnosti Slovenská plavba a prístavy akcionárske práva. Navyše, 200 hektárov pozemkov prístavu už vtedy opisovali novinári ako budúcu zlatú baňu.  Tie sa však neprivatizovali, pôda mala totiž ostať vo vlastníctve štátu. Denník Sme (Peter Kunder) v roku 2001 napísal, citujem : „Pôda bratislavského prístavu je síce štátna, no nemusí to tak ostať naveky. O tom, akú rozlohu má prístav, rozhoduje totiž minister dopravy. Ak rozhodne, že prístav nepotrebuje toľko pôdy, jej časť sa môže uvoľniť na predaj. Existuje teoretická možnosť, že minister dopravy by povolil ďalšiu výstavbu v prístave – na štátne pôde. V takom prípade by majiteľ prístavu mohol postaviť budovu na výhodnom mieste a komerčne ju využívať (prenajímať) s tým, že ušetrí obrovské peniaze, ktoré by inak musel vynaložiť na nákup pôdy. Rozloha takto využiteľnej pôdy v bratislavskom prístave je asi 50 až 100 hektárov. Prerátané na peniaze – ide o niekoľko miliárd.“

V tejto privatizácii naozaj išlo o veľa, nečudujem sa, že prvý tender zrušili a napokon museli vyhlásiť druhý. Dalo by sa to prirovnať k boju zlatokopov…s „malým“ rozdielom…títo naši presne vedeli, kde to zlato nájdu…V opakovanom tendri sa o kúpu akcií Slovenskej plavby a prístavov zaujímalo 8 spoločností, no do súťaže sa zapojili len dve. Dunajservis Slovensko, s.r.o a Port Service. Prvá spomínaná spoločnosť vyhrala už v prvom tendri, no ten napokon Fond národného majetku zrušil. Údajne sa tak stalo po vládnych „prosbách“. Spoločnosť Dunajservis Slovensko totiž v tom čase údajne spolupracovala so spoločnosťou Penta Group, ktorá sa podľa medializovaných informácií netešila obľube vtedajšej vládnej garnitúry. A tento fakt mi po rokoch príliš nesedí…premiérom bol totiž Mikuláš Dzurinda, ktorý je spájaný s kauzou Gorila a teda aj finančnou skupinou Penta. Keď FNM prvú súťaž zrušil, argumentoval analýzami. Jednu z nich vypracoval aj už zosnulý právnik Ernest Valko, ktorý tvrdil, že kým nie je zmluva podpísaná, zákon umožňuje súťaž zrušiť.

Kto teda vyhral? Kto bol za spoločnosťou Dunajservis? Hlavným vlastníkom s takmer 56 % podielom bola firma Gammapolis, s.r.o., Pohronský Ruskov. Rozoberme si to na drobné. Ide vari o zhodu názvov? Ak si zadáte názov spoločnosti cez obchodný register, ukáže sa vám firma s rovnakým názvom, no so sídlom v Bratislave.  A tiež pod ňou nájdete zaujímavé mená a aj jednu spoločnosť – Prominent Holding, a.s. Za ňou podľa registra stoja známi finančníci z Istrokapitálu, Braňo Prieložný, Miroslav Remeta a ďalší. V súčasnom Gammapolise figuruje Július Šulka, pri ktorom nájdete aj starú adresu, teda Pohronský Ruskov. Ak ma pamäť neklame, v Pohronskom Ruskove mal svoje podnikateľské aktivity aj pán Lexa, ktorý bol často mediálne spájaný s finančnou skupinou Penta. No neviem, či môžeme za týmto všetkým hľadať nejakú spojitosť, to už ale nechám na vás.

Ale vráťme sa späť k samotnej spornej privatizácii. Spoločnosť Port Service napokon so súťaže vyradili. Tento krok navrhol privatizačný poradca Minpar Investments, kanadská spoločnosť. Denník Sme vtedy napísal, citujem: “ Podľa stanoviska fondu Port Service predložil do súťaže zmluvu, ktorá nebola právne záväzná a splnenie niektorých jej podmienok by mohlo viesť k značnému obmedzeniu práv minoritných akcionárov SPaP. Tými sú mestá Komárno a Bratislava, ako aj Reštitučný investičný fond, a.s.., Bratislava. Zároveň nebol vymáhateľný ani predložený úverový prísľub, ktorého čerpanie sa viazalo na niekoľko podmienok. To sa nezhodovalo s podmienkami súťaže. Časť ponuky navyše nebola podľa fondu krytá overeným podpisom.

Samozrejme, vtedajší predseda predstavenstva Port Service, ktorý je v súčasnosti ministrom hospodárstva, FNM zažaloval za neoprávnené vylúčenie z tendra. Žalobou z 11. decembra 2002 sa domáhal nároku na náhradu škody vo výške 542 774 877,- Sk.Vtedy sa začala mašinéria súdnych konaní s touto spoločnosťou. Minister Pavol Pavlis v súčasnosti odmieta akékoľvek prepojenia na spoločnosť, ktorej kedysi šéfoval. 60 miliónov eur je však slušná suma na to, aby firma žalobu stiahla. Dnes má tento človek významné postavenie vo vláde a teda rozhoduje o dôležitých veciach a samozrejme, má vplyvné kontakty. Ak by mu išlo o transparentnosť, apeloval by na ľudí z Port Service (určite tam ešte niekoho pozná), aby žalobu stiahli. Mohli v tom čase napríklad žalovať aj spoločnosť Minpar Investments, ktorá navrhla ich vyradenie zo súťaže. Navyše, mám pocit, že pri privatizácii sa bili na smetisku dvaja silní kohúti. Ten jeden boli vplyvní finančníci z dvoch kruhov a ten ďalší kohút nie je súčasný minister Pavlis, ale zrejme známy český miliardár so slovenským pôvodom, ktorý tiež sedí v kresle českého ministra. Zaujímavé, že jeho niekdajší spoločník, má tiež teplé ministerské kresielko…no a pán z Čiech sa teší veľkej finančnej podpore našej vlády. Samozrejme, je to potrebné, keďže na Slovensku zamestnáva stovky ľudí…

Moc je ale veľká čarodejka, dokáže skutočné kúzla…prečo ju teda nevyužiť? Nechápem však, aká škoda vznikla spoločnosti Port Service, keď ju vylúčili z tendra. Jedno však viem určite, ak by takto konala menšia stavebná firma po vyradení z tendra, mohla by sa sťažovať tak nanajvýš na lampárni…a ani tam môžno nie.

Majú sa všetci daňoví poplatníci zložiť na zlatú baňu pre niekoho, kto ju nezískal v roku 2002, keď neboli pri moci tí „správni“ ľudia? Teraz, keď je konštelácia hviezd priaznivejšia a nevedno, ako dopadnú voľby na budúci rok, je dôležité rýchle využiť všetky príležitosti? Vždy je to v tejto krajine len o tých istých finančných skupinách, o tých istých ľuďoch a tých istých politických vplyvoch a tiež o spoločnom menovateli mocných tejto krajiny, ktorým je štúdium na elitnej univerzite v Rusku. Keďže aj táto kauza nesie so sebou tie isté mená, kam sme sa pohli od 90-tych rokov?

Som naozaj veľmi zvedavá, či sa Robert Fico k celej veci postaví ako chlap a odvolá ministra Pavlisa, alebo sa opäť ukáže, že nemôže v tejto veci rozhodnúť samostatne. Naozaj, nie nadarmo sa hovorí, že ryba smrdí od hlavy…