Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov.

Sloboda človeka je vzdialenosť medzi Stromom Života a stromom Poznania. Je to rozmer groteskný. Vyvoláva stav úzkosti z dvoch plodov života prítomných v korune jedného stromu. Dobro a zlo je tu na výber, aby vytvoril pre človeka jeho neopakovateľnú alternatívu , ktorá ho bude sprevádzať celým životom. Na samom začiatku dochádza k prirodzenému výberu, kde rozhodovacie kritérium má jednoduché posolstvo.

Staň sa Pánom svojich činov, alebo prijmi rolu otroka.

Skľúčenosť nápadne  padá na človeka momentom, kedy dospel k najzložitejšiemu bodu svojho života

O otázke a jej zmysle.

Momentu, kde zdanlivý chaos dostáva možnosť prechodu na harmóniu a poriadok. Taký prirodzený pre dokonalú prírodu troch základných zákonov. Proti stojí však nárek, priškrtená obava o jej zmysluplnosti. Aj zo sveta Franza Kafku, kde nariekať s pocitom vopred určenej nezmyselnosti nie je ničím. Iba skepsou nariekania, pretože „klásť otázky je nezmysel“.

Lebo pýtať sa a čakať, až sa dostaví odpoveď, prináša iba nariekanie a bolestné poznania meškania. Bez nároku na náhradu strateného času či možnosť vrátiť cestovný lístok života.

„No otázky, ktoré si samé neodpovedia už pri svojom vzniku, sa odpovedi nikdy nedočkajú. Ten, ktorý sa pýta, nie je nijako vzdialený od toho, čo odpovedá“. (Franz Kafka)

Je to jednoduchosť, s akou nachádzame pýtajúceho sa i odpovedajúceho v korune toho istého stromu. Tu sa cesty spravodlivosti a slobody krížia so zlom a posmechom. Životu to však dáva esenciu neopakovateľnosti v celej živočíšnej ríši.

Lebo umenie zmysluplného života poletuje okolo pravdy spolu s možnosťou , že pravda bude upálená.

Mužov politiky i ženy žurnalistiky by mali v každom jednom momente sprevádzať obavy. Znepokojenia i tieseň.  Aby dokázali zatajiť a odhaliť pravú tvár pravdy spôsobom, kde málo ľudí dostane výhodu satisfakcie a mnoho zostane pokorených. Miestom, kde množstvo informácií stavia šibenicu pre čitateľa či diváka.

Hranice základu, obsahu i formy moci politiky i vplyvu žurnalistiky, s absolútnou presnosťou nachádzame v Knihe Žalmov, 1.1.

„Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov, na ceste hriešnikov nestojí a na stolici posmievačov nesedí“.

Cesta hriechu života politiky má svoj nultý bod v neutíchajúcej chuti jesť ovocie zo stromu poznania a svetu hriechov žurnalistiky podsúvať šupky svojho ovocia, aby nedostali chuť na skutočné ovocie stromu života.

Rituál, kde politik navlieka informačné perly na šnúrku, aby z nich žurnalista vytvoril náhrdelník podľa jeho predstáv a potrieb. Falošný.

Takže ?!

Hovor a pýtaj sa, lebo budeš brechať ako iní budú chcieť a čakať na pohodenú ohlodanú kostičku.

(c) G.Vasari