Biely svet – svet bielych

…no a teraz mi povedzte, sú tieto deti škaredé…??? Pozrite si toto dievča a nech mi niekto povie, že len blonďaté deti sú pekné… Nie, všetky deti sú krásne a nezáleží na tom či sú biele, alebo tmavé, či čierne… Len tento svet je tak zvláštne nastavený, že merítkom krásy je modrooké najlepšie blonďaté dieťa. Stačí, keď si pozriete naše reklamy… Čo v nich vidíte??? Len krásne biele deti, akoby ani iné deti neexistovali… Svet ako by bol len biely, a žiaľ tak to aj funguje…

Ako som na začiatku napísal, svet má svoje merítko krásy… Podľa tohto merítka sa za krásu považuje až 90%  našej populácie na zemi biela rasa, tiež europoidná, kaukazoidná, árijská rasa, bieli alebo belosi, je rasa pôvodne obývajúca Európu, severnú Afriku a juhozápadnú Áziu a vyznačujúca sa svetlou pleťou. Každý mi dá za pravdu, že krajším ľudom sa lepšie žije, alebo inak povedané,  majú to v živote ľahšie, ako ľudom s tuctovým výzorom. Keď však k tomu obyčajnému tuctovému výzoru pridáte farbu pokožky, národnosť, či etnickú príslušnosť, tak ten život je kvalitatívne horší ako život bieleho človeka, ktorý síce krásou neoslňuje, ale je biely a tak to nemá v živote tak zlé, ako napríklad čierny Afričan v Európe.

Áno, je to tak biela rasa vládne svetu a svet aj podľa toho vyzerá a žije. Apartheid  je výraz označujúci najmä rasistickú politiku takzvaného oddeleného spolužitia obyvateľov rôznych rás. Výraz pochádza z holandčiny a znamená oddelenie, alebo odlúčenie. Prvé doložené použitie tohto slova pochádza z prejavu Jana Smutsa z roku 1917.  V Juhoafrickej republike bol apartheid oficiálnou štátnou politikou v rokoch 1948 až 1990, neoficiálne sa táto politika uplatňovala už skôr. Prejavoval sa oddelením dopravných prostriedkov pre belošských a takzvaných „farebných“ obyvateľov. Černošské obyvateľstvo malo zakázaný prístup do reštaurácií, kín, parkov, pláži, škôl, nemocníc a iných zariadení a verejne prístupných miest určených belochom. Nemocnice a školy určené pre pôvodné obyvateľstvo boli podstatne menej vybavené než tie, ktoré mohli využívať belosi. Poviete si trochu silné prirovnanie, že biela rasa vládne svetu, naozaj sa vám to zdá byť silné, dobre tak poďme do histórie…

Keď 12. októbra 1492 Krištof Kolumbus objavil Ameriku, bola to veľká sláva, „biela“ Európa oslavovala. Našli bohatstvo, zlato a nekonečné plány zeme, no malo to jeden háčik, ten háčik sa volal pôvodní obyvatelia Ameriky… A tak nastalo to, čo sme čítali v románoch, ako napríklad Posledný mohykán. Cielené vyvražďovanie pôvodných obyvateľov Ameriky, neskôr potlačenie Indiánov do rezervácii a pod… Biela rasa zvíťazila a dnes Ameriku považujú za svoje dedičstvo. A pôvodní obyvatelia Ameriky Indiáni zo svojou bohatou kultúrou robia turistom „šašov“ vo svojich rezerváciách. Predávajú suveníry, a svoju kultúru predávajú za pár dolárov návštevníkom rezervácii, kde teraz žijú.

Prítomnosť čiernych otrokov sprevádza kolonizácia Amerického kontinentu od samého počiatku. V roku 1619 pristála prvá loď s otrokmi v Jamemestownu.  No už v roku 1434 španielsky obchodníci obchodovali a zotročovali pôvodných obyvateľov  Kanárskych ostrovov. V Amerike bolo otrokárstvo oficiálne zrušené v roku 1863, ale bolo to iba také papierové zrušenie, veľmi dobre vieme, že čierne obyvateľstvo zažívalo svoje poroby až do nedávnej doby…  Francúzsko, Portugalsko, Anglia a celá Južná Európa až do roku 1900 obchodovala s otrokmi čiernej a tmavej pleti. Nesmieme zabudnúť aj na Rómov, ktorí tiež boli zotročovaní, predávaní ako otroci na európskych trhoch.

Myslíte si, že dnes nie je novodobé otrokárstvo??! Zobuďte sa! Kambodža, Indonézia, Laos, Malajzia, Filipíny, a v podstate celá Juhovýchodná Ázia je zotročovaná… Za známymi značkami, čo nosíte na sebe sa skrýva lacná pracovná sila v nevyhovujúcich pracovných podmienkach, kedy pracovník robí za menej ako jeden dolár na hodinu, v niektorých prípadoch na deň. Dokonca sa využíva aj detská práca do 15 rokov takto robia desaťtisíce detí v továrňach a na poľnohospodárskych usadlostiach. Celosvetovo je stále vyše 158 miliónov detí vo veku do 15 rokov nútených pracovať ako lacná pracovná sila.Detská práca je  hlavne v týchto odvetviach:
‐ práca v poľnohospodárstve

‐ zaangažovanie detí v ozbrojených konfliktoch (detskí vojaci, kuchári, pomocné práce)

‐ domáca práca

‐ prostitúcia a pornografia za komerčným účelom

‐ bane a doly

‐ nebezpečné druhy detskej práce (vo výškach, pod vodou, v hlučnom prostredí,

s nebezpečnými chemikáliami, obsluha ťažkých strojov, nezákonné práce – výroba

a distribúcia/pašovanie drôg)

‐ nútená práca, otroctvo (sluhovia, predaj detí), žobranie

Pozrite sa okolo čo vidíte, keď prechádzate ulicou? Billboardy, s ktorých sa na vás usmieva krásna modelka s modrými očami, modrooké blonďaté deti a muži európskeho vzhľadu. Prídete domov, zapnete si televízor a sledujete reklamy plné bielych ľudí, áno nebojím sa to tak napísať, lebo je to pravda. Oponenti môžu namietať, veď aj modelky s tmavou pleťou dobili svet… Áno, je to tak, ich počet narátate na jednej ruke… Koľko čiernych, tmavých deti vidíte každý deň v reklame??!  Svet je biely a my žijeme ako biela rasa píska a svet podľa toho aj vyzerá. Polovica sveta toho čierneho a tmavého hladuje, deti tohoto sveta nepoznajú čo je škola, zábava, internet a hry v parku.

Biela rasa a jej politika vyvoláva hnev, nenávisť a vojny, chce všetko ropu, vodné zdroje, vládne svetu a ponižuje iné národy a národnosti. Využíva celú jednu polovicu zeme pre svoje blahobytie, celá jedna populácia čiernej a tmavej rasy slúži bielej rase od nepamäti. Od dôb kolonizácie, otrokárstva až po využívanie lacnej pracovnej sily biela rasa ukazuje svetu, kto je tu pánom. Vojny, zostupy a pády ekonomiky, zničený svet, aj zem za tým všetkým je vládnúca biela rasa. Tmavý svet závidí bielej rase, čierny a tmaví ľudia sa chcú podobať na bielych… Najlepším dôkazom je Michael Jackson, ktorý chcel byť tak biely, že si nechal vybieliť svoju čiernu kožu. Množstvo plastických operácii z neho nakoniec urobili monštruózneho človeka s tvárou vybielenou, ale v podstate zničenou množstvom prekonaných operácii krásy. Jeho príbeh mi pripomína príbeh krásneho princa, ktorý chcel byť ešte krajší, až nakoniec sa z neho stala príšera… Častokrát som premýšľal, prečo čierny, tmaví ľudia sa chcú podobať na bielych. Je to jednoduchá odpoveď, bielym ľudom sa žije podstatne ľahšie, ako čiernym, alebo tmavým.

Ako sa žije na Slovensku nám Rómom, ako zástupcom tmavej rasy? Na Slovensku je vyše štyristo giet plných chudoby a stratených osudov. Od čias panovania Márie Terézie boli Rómovia systematicky donucovaní stavaťsi svoje obydlia za mestami a dedinami, ďalej od bieleho obyvateľstva. Výsledok dnes sami vidíme…  Rómske obyvateľstvo je v katastrofálnom stave, ktorý sa rúti do priepasti za výdatnej pomoci bieleho obyvateľstva. Segregované  školy pre rómske deti na východe Slovenska, nedostatočná zdravotná starostlivosť, obmedzovanie na pracovnom trhu, v nedávnej minulosti segregované izby pre rómskych pacientov v nemocniciach na východe Slovenska, až po narastajúci rasizmus, rómske spoločenstvo ženie do záhuby. Nenávisť a pohŕdanie je na dennom poriadku, zapnete si televíziu a čo vidíte, zosmiešňovanie, vyvolávanie nenávistných vášni s reportážami, ktoré sú účelovo vyrobené pre atraktívnosť sledovanosti. S pohŕdavými pohľadmi bielych ľudí sa Rómovia stretávajú v obchodoch, na pracoviskách v školách. Koľko Rómov nájdete na vedúcich funkciách na pracovisku, úradoch, či v obchodoch??! Koľko Rómov pracuje v našej spoločnosti ako redaktori, učitelia, úradníci??! Narátate ich na jednej ruke…  Nie je sa potom čo čudovať, že veľa Rómov sa snaží zriecť svojho rómstva, ale to nedokážu, nedokážu si vybieliť svoju tmavú kožu, a tak tí, na ktorých sa usmialo slnko bieleho človeka sa mu snažia slúžiť až do takej mieri, že im nerobí problém pošpiniť svoju národnosť, svoje vlastné bytie, svoju krv…

Jedným z príkladov je Janetta Herákova Máziniova v preklade Žaneta Herákova Máziniova. Jej vrcholné „pogádžovčenie“ je vydanie jej knihy Cigánka, v ktorej opisuje seba, ako nadpriemerne talentované rómske dievča, ktoré malo chuť sa učiť, len vyrastala medzi hlúpymi zaostalými cigánmi, na čele s jej matkou, ktorá si na začiatku neželala, aby sa toľko dievča učilo. Na šťastie sa našli biely dobrí gadžovia, ktorí jej pomohli vzdelávať sa, a dohovorili aj mamičke…

Knihu Cigánka vám vrelo doporučujem, pretože toľko narcistikého pohľadu samotnej autorky nenájdete v nijakej inej knihe rómskej autorky. So presvedčený, že keby mohla, „zmyje“ svoju tmavú kožu, ale keďže to nejde, tak sa síce prizná, že je Rómka, ale zo svojou prácou sa od rómstva odťahuje čo najďalej…  Premýšľal som, prečo táto žena  takto vystupuje  na verejnosti, svojím deťom hovorila „cigánčatá“, keď som sa jej opýtal, prečo používa hanlivý výraz gádžov pre svoje deti, vysvetlila mi, že to jej vrchol lásky k jej deťom, a že ona to nepovažuje za hanlivé…  Dôvod je jednoduchý. Bielym sa žije lepšie, a keď už nie som biely, tak sa budem snažiť podobať sa mu, ale to z pani Maziniovej bieleho človeka neurobí a slušný život na úrovni môže žiť aj ako hrdá rómka, ktorá svoju krv neutápa v „bahne špiny“…

Čo povedať na záver…??? Môj kontroverzný článok určite vyvolá medzi mnohými hnev, iní mi zase dajú za pravdu. Ja si za týmto článkom však stojím, a hoci sa to môže zdať ako fantazmagória, svet tak skutočne funguje, svet je rasisticky a ten kto sa narodil s čiernou, alebo tmavou kožou to tu nemá vôbec ľahké…

Jozef Kmeťo

Zdroj: http://www.redakcia1.com/  rómski blogeri