Bezák odchádza…

V utorok 2. júla uplynul rok, kedy Svätý Otec Benedikt XVI. odvolal arcibiskupa Róberta Bezáka z riadenia Trnavskej arcidiecézy.
Bola to udalosť, ktorá zasiahla každého Slováka. Bola to udalosť, ktorá do cirkevnej obce vniesla ducha neslobody, neprávosti a pánovi biskupovi zahatala pôsobenie v cirkevnej inštitúcii. Vždycky som sa zdržiavala komentovania podobných udalosti, ale nezdržala sa a na jednom blogu som napísala môj pohľad na vec. Znel takto:

Nikto nemá právo a každý chce

Nikto nemá právo posudzovať iných z jedného jediného dôvodu: nepozná všetky okolnosti jeho konania, jeho postojov, jeho myšlienok, jeho emócií a každý chce poznať pravdu, lebo tak by to malo byť… Takí sme my, ľudia, podriadení vrchnosti. Rozvlnilo sa more, loď sa potápa, topiaci sa aj slamky chytá. Nemáme zbrane. Kde rinčia zbrane, prelieva sa krv.

Stojí to vôbec za pozornosť? Nie, a aj napriek tomu ma ten prúd zasiahol. Odolávala som, vždy som sa dištancovala od podobných káuz, na okraj spoločnosti doletí len zamak pravdivých informácií. Piedestál mocných je mocný. Bez vetra sa ani lístok na strome nepohne. Bol silný a pochádzal od ľudí, bol podfarbený emóciami. Pravdu vedia len oni, nechajme všetkých v pokoji žiť a tvoriť, nešprtajme už do toho, nič nie je horšie, ako strácať energiu a čas vecami, ktoré nemožno zmeniť. Ani ovplyvniť ich nemožno. Každý bude zodpovedať na najvyššom súde

sám za seba.

Príčina a následok, to je to, čo by si mali uvedomiť. Ponížený bude povýšený. Povýšený nech ním nie je. Takto krátko by som zhrnula niekoľkodňovú uragánovú smršť, ktorá sa prehnala Slovenskom. Majme všetkých v úcte. Život ide ďalej. Chceme vedieť pravdu. Aká je? Zmení pravda tejto cirkevnej kauzy môj život? Zmení váš život? Nie. Poďme žiť svoj život. Žite svoj život, nech si môžeme povedať: žiť zato stálo, s Bohom a pre Boha!

Dnes, uplynul rok a jedenásť dní a pán, Róbert Bezák, odchádza z republiky. Smútok? Prekvapenie? Údiv? Zmiešané pocity budú chvíľu lomcovať Slovákmi. Niektorí pochopia, iní nie. Prečítala som si k článku na Topkách aj komentáre čitateľov a tento ma zaujal najviac.

Dear Robert,
Please, please, come to NYC to St. John of Nepomucene church in Manhattan.
We need father like you to keep the Slovak heritage in America for many more years.
There is nothing what holds you in Slovakia anymore.
The future is in New World, so what are you waiting for?
The doors are open for good people, let stupid people stay stupid, they do not want a change in Slovakia.
V preklade to znamená:

Vážený Róbert,
Prosím, prosím, príďte do New Yorku na svätého Jána Nepomuka do kostola na Manhattane.
Potrebujeme otca, ako ste vy, ktorý bude zachovať dedičstvo slovenského národa v Amerike po mnoho ďalších rokov. Nie je už nič, čo vás drží na Slovensku.
Budúcnosť je v Novom svete, tak na čo ešte čakáte?
Dvere sú otvorené pre dobrých ľudí. Nech hlúpi ľudia zostanú hlúpi, lebo nechcú zmenu na Slovensku.

Čo dodať?
Zdá sa, že nastal čas, aby inteligencia národa slovenského odišla do sveta, do krajiny, ktorá vytvorí lepšie podmienky pre život, pre prácu, pre poslanie…

Zbohom (S Bohom), pán Bezák, v novom svete.