Bez telesných trestov to jednoducho nejde

A dovolím si tvrdiť, že kým sa na našich školách tento zhnitý a stále pretrvávajúci systém nezmení, tak bez tých telesných trestov to ani nikdy fungovať nebude.

štrajkujúci v Bratislave
Zdroj: Boris Dzurnák

Nesledujem detailne požiadavky štrajkujúcich učiteľov, ale myslím si, že veľmi podstatným bodom nespokojných učiteľov je to, ako sa k nim hlavne v posledných rokoch správajú poniektorí nespratní žiaci. Učitelia vďaka sprostému systému (nariadeným Bruselom, čiže EÚ) majú zviazané ruky a arogancii takýchto pubertiakov sa nedokážu adekvátne brániť.

Nesmieme dať po zadku vlastnému dieťaťu, ak nechceme mať problémy s úradmi

Mladiství gauneri, kopírujúc chovanie svojich zbohatlíckych rodičov, dokážu rozvrátiť nielen disciplínu a školský poriadok, ale aj nervovú sústavu učiteľa. Bežný žiak si odpozeraním berie príklad od  svojho spolužiaka – gaunera, lebo práve ten je pre neho vzorom, podobný hrdinom z akčných  filmov. A potom nemá úctu k vedomostiam, ale aj k učiteľom a imponuje mu „drsnosť a odvaha“. Oveľa ľahšie je stať sa hrdinom tak, že opľuje svojho učiteľa, ako tým, že zvládne učivo. Potom nečudo, že k vedomostiam pristupuje s nedôverou, keď stačí tak málo, aby sa stal celebritou. Nečudo, že ak aj má snahu čosi sa naučiť, nabifľuje sa látku bez toho, aby jej rozumel.

Moja manželka pracovala celý život ako učiteľka na ZDŠ (už je takmer rok na dôchodku), ale takú zbytočnú byrokraciu, akú zaviedli na školách v posledných rokoch, tak toto nemá období. Ďalšou a nie malou príčinou úpadku na školách bolo a ešte viac pretrváva drzosť žiakov. Samozrejme nie všetkých, ale bolo a je ich dosť takých, ktorí si na učiteľov až príliš dovoľujú – papuľovaním, odvrávaním, ale aj hrubými nadávkami – a to len preto, že vedia, že si toto môžu dovoliť, lebo systém je nastavený tak, že rodič na svoje dieťa nedá dopustiť a všetka vina sa zvali na učiteľa. Vedenie školy sa takisto radšej pridá na stranu rodičov, len aby im nepribudli ďalšie starosti a aby im neubudol počet žiakov z ktorých žijú.

Manželka vedela, že jej dôchodok nebude veľký a preto zvažovala, že to ešte pár rokov potiahne, ale zdravý rozum rozhodol – radšej bude žiť z menšieho dôchodku, ako keby sa malá s tými nespratnými žiakmi ešte ďalšie roky rozčuľovať a kvôli ich neúcte a arogantnosti skončiť predčasne pod čiernou zemou.

Zhruba 15 rokov dozadu mi manželka dosť často hovorila o jej nelichotivých prípadoch so žiakmi na ich škole. Čo všetko si na ňu dovolili, ale aj na jej kolegyne a kolegov. Zakaždým, keď som si to vypočul, tak som jej takto odpovedal: ak by som bol učiteľom ja na tej škole, tak by som reagoval takou istou metódou ako postupovali učitelia na školách voči nespratníkom za čias, keď som ja chodil na základnú školu – a vždy som dodal toľko: Ja by som ich mlátil, hoci viem, že by ma vyhodili zo školy a možno by ma dali aj do väzenia, ale určite by som si debilnými deťmi nenechal skákať po hlave len preto, že im ich rodičia všetko dovolia a potom si s nimi sami nevedia rady. (Samozrejme, že by som to nerobil pred svedkami, ale ak by to predsa len prasklo, tak kým by ma dali do väzenia, tak prostredníctvom médií by som všetkých učiteľov na Slovensku vyzýval k tomu aby sa prestali báť a mlčať, aby verejnosť začali informovať o tom ako drzo sa k ním poniektorí žiaci správajú a čo všetko si dovoľujú!!!)

Za všetky doterajšie prípady o ktorých viem uvediem aspoň jeden a to taký najčerstvejší: dcéra môjho kamaráta učí na súkromnej škole a vo svojej triede má zopár žiakov, ktorých rodičia sú poriadne zazobaní, takže aj na tom základe sa ich ratolesti správajú až príliš povýšene. Jednému z nich si jeho dcéra dovolila napísať poznámku pre jeho rodičov, že sa na hodine správal neslušne…, a ten sa jej zato takto odvďačil, keď mu odovzdávala polročné vysvedčenie, tak čokoládovú bonboniéru, (ktorú mu dala jeho mama, aby ju daroval pani učiteľke) – drzo hodil túto bonboniéru k jej nohám (ako keď niekto hodí psovi ohlodanú kosť) a odišiel von z triedy, lenže pani učiteľka za nim vybehla na dvor, tam na neho čakala jeho mama v aute, učiteľka jej povedala ako sa jej synáčik zachoval…, tá sa samozrejme na svojho syna poriadne nahnevala, vynadala mu a pohrozila, že za toto svoje správanie bude mať za-rácha – čiže žiadne vychádzky, ani kamaráti atď. (Lenže podľa mňa také opatrenie je už trochu neskoro – nechce sa mi veriť, že jeho rodičia si nevšimli jeho povýšenosť nad ostatnými ľuďmi už oveľa skôr).