Babky hovoria deťom, ako bolo dobre za komunistov

Nedá mi, aby som hneď v úvode nenapísal, že keď tie babky nič iné ako komunistov nepoznali, tak ťažko to môžu s niečím, resp. s niekým porovnávať. No zároveň starým babkám kladiem otázku: Spýtajte sa všetkých politikov,

Zdroj: http://ekonomika.idnes.cz/deset-mytu-a-polopravd-o-zivote-v-socialistickem-ceskoslovensku-

ktorí boli a sú pri korytách od 89tého roku, či im bolo za komunistov lepšie, ako teraz?! (Dovolím si tvrdiť, že ani jeden z nich to nepovie, lebo všetci si žijú, ako prasce v žite – skoro všetci sú milionári a poniektorí aj miliardári.)

Mladí ľudia o revolúcii niečo vedia, ale niektorí to vidia tak, že to bolo srandovné, ako  ich rodičia žili.  Avšak ak by to sami zažili, tak úsmev by ich prešiel.

Babičky dávajú mladým informácie, že za komunistov nebolo až tak zle, lebo ľudia mali sociálne istoty, a hoci neboli dodržiavané základné ľudské práva a sem-tam niekoho aj zavreli lebo niečo zle na režim povedal, prípadne bolo aj tak, že „padol“ na hranici, keď sa pokúsil o útek.

Mnohí starí rodičia vnúčatám vykladajú, ako bolo dobre, lebo každý mal prácu, neboli také problémy s Rómami a majú pocit, že za rovnaké peniaze si vtedy v obchode kúpili viac ako teraz.

Tiež som niekoľko desiatok rokov prežil v bývalom režime a musím objektívne povedať, že nemal som príčinu aby som mohol ten komunistický systém aspoň raz pochváliť. Od malička som bol mojimi rodičmi vychovávaný tak, aby som nekradol, neklamal a poctivo pracoval, a zato vraj budem aj dobre hodnotený. Ale skutočnosť bola úplne iná, tí, čo klamali, kradli a pchali sa svojim nadriadeným do zadku, tí sa mali oveľa lepšie než ja a mne sa ešte posmievali, keď som kritizoval a poukazoval na nedostatky, či už v škole, ktorú som navštevoval, alebo na pracoviskách, na ktorých som pracoval….

V 81 roku sa mi naskytla možnosť isť na cykloturistický zájazd do Škandinávie. Nikdy predtým som na Západe nebol, takže som sa tomu veľmi tešil, že sa budem môcť na vlastné oči presvedčiť o tom, ako sa tam žije a či je to tam naozaj tak, ako nám to komunisti po celý čas vtĺkali do našich hláv. No peripetie, ktorými som si prešiel, kým sa mi podarilo dostať povolenie na vycestovanie /čiže víza a všetko, čo s tým súviselo/, tak tie by som neprial ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi. Z chodenia za povolením na vycestovanie po všelijakých inštitúciách som bol už taký zúfalý, že som to už chcel vzdať, no nakoniec zabralo to, že som podpísal čestné prehlásenie, že na Západe nezostanem. (Vysvetlenie bolo celkom jednoznačné, bol som čerstvý mladoženáč a moja polovička nosila pod srdcom naše prvé dieťa, takže bolo celkom logické, že bez mojej manželky by som tam nezostal). Ale musím priznať, že napriek môjmu čestnému prehláseniu som sa s jedným z mojich vtedajších kamarátov celkom vážne zaoberal myšlienkou, že by sme tam predsa len mali zostať, keď sme už boli v Nórsku. On bol tiež ženatý a na rozdiel odo mňa už mal 1,5 ročnú dcérku, takže toto nás nakoniec odradilo od nášho úmyslu.  Ale 26 dňový pobyt v Škandinávii nás na každom kroku iba presviedčal o tom, že nás komunisti po celý čas klamali a ja dnes ľutujem, že som tam vtedy nezostal. (O tom, ako sme si tam museli uťahovať opasok a žiť iba z konzerv, ktoré sme si tam so sebou od nás vláčili, tak o tom sa už ani nejdem rozpisovať lebo by to bolo na dlhšie rozprávanie…., chcem tým iba poukázať nato, že z tých našich úspor a zárobkov aké sme vtedy mali, tak sme si nemohli dovoliť prežiť jeden celý týždeň, a to už ani nehovorím o tom ak by sme chceli navštíviť rôzne múzea a pod. takže by nám nezostalo na vstupenky). :-((((((

Mladí ľudia by mali pochopiť, že akí sú šťastní, že sa môžu slobodne vyjadrovať bez rizika väzenia alebo ‚zmiznutia‘, môžu cestovať, nie je cenzúra, sú garantované ľudské práva a učitelia ich v škole nebijú trstenicou. Im je ťažšie pochopiť, čo bola železná opona, ako mal človek z nekomunistickej rodiny obmedzený prístup k vzdelaniu či práci.