Entries by Pavol Varga

Cez plný tanier do hrobu.

Usmej sa na mňa, počulo Sa nad každým tanierom. Stalo sa ! Sa, jedlo aj potom, čo predstihlo obraz milujúcich stvoriteľov Sa. Kontakt s ľúbiacimi, pri prepchatom stole, prinášalo pre Sa nekonečné chvíle sebapozorovania. Prebuď Sa ! Rodičovská láska sa ti prihovára. Sa počulo aj cez neľubozvučné zoskupenia tónov mľaskania, srkania, chlípania. Milovalo túto kakafoniu. „Nikto […]

Blahoslavený muž, ktorý nechodí podľa rady bezbožníkov.

Sloboda človeka je vzdialenosť medzi Stromom Života a stromom Poznania. Je to rozmer groteskný. Vyvoláva stav úzkosti z dvoch plodov života prítomných v korune jedného stromu. Dobro a zlo je tu na výber, aby vytvoril pre človeka jeho neopakovateľnú alternatívu , ktorá ho bude sprevádzať celým životom. Na samom začiatku dochádza k prirodzenému výberu, kde rozhodovacie kritérium má jednoduché posolstvo. […]

Dostal Frešo bratislavskú župu za Ficov prezidentský palác ?

Fotografia komunistu Rudolfa Schustera na pôde revolucionárov VPN dokumentuje, ako sa z pohrebu, po ktorom sa občan mal veseliť a potom slobodne žiť, dá urobiť revitalizovaný Ficov zločinecký štát kypiaci zdravým. O niekoľko málo minút jedny z rúk napravo prijali „sponzorský dar“ pre rodiacu sa demokraciu vo výške 100 tisíc korún československých ( viď archív STV ). Dar […]

Pastiersky list je Cirkevnou mediálnou kamuflážou,

kde duch a hmota našli spoločnú reč i pero, aby napísali „príbeh s nohami“, lebo hrozba straty privilégií je veľká. Zmutované média vyburcovali verejnú mienku k nerestiam a seba obsadili do úlohy kuriéra, aby sa nemravnosť  zjavila v celej svojej sile a veľkosti. A všade a aj u všetkých. Aby dostala iný náboj, ako prvoplánovo vystavovaný na obdiv, aby vyvolal dlhotrvajúce rozhorčenie a odpútala pozornosť. Veriacich […]

Žena vytiahla zbraň, uniesla dieťa, aby dosiahla svoje.

Močiar ženu priťahoval ako štvorpólový magnet. Bol prvým pokušením  jej života od chvíle, kedy sa do nej vkrádala neobrúsená ženskosť uvoľnene bublajúca svojskou nedočkavosťou. Nebola to živočíšnosť, iba neutíchajúca túžba mať v úcte zákony vesmíru. Druhým bol muž, pri ktorom vedela, že chce, aby bol jej krížom života. O štyroch bodoch bez krvácajúceho prebodnutého srdca a priklincovaných […]

Kiska bude väčší srandista, ako súdruh Gašparovič.

Keď si tak čítam hlbokomyseľné úvahy adepta na kreslo starého Uja a nového Trubača postupne nadobúdam pocit, že všade na svete je myslenie tou najzdravšou činnosťou a nie chorobou, na ktorú sa umiera. Iba Slovensko je výnimkou. Hrozba, že ľuďom ktorí tu dvadsaťštyri rokov sami seba dekorujú za politikov, by mohli v rannom štádiu skotlebenia voliči dodať ďalšiu […]

Kotleba ďakuje denníku Pravda a Róbertovi Ficovi za župan.

Na Slovensku sme všetci Rómami. Iba s jedným veľkým rozdielom rozdielom. Tí skutoční Rómovia znášajú svoje životné podmienky lepšie. Poďme krok po kroku. V tradičných krajinách demokracie by sme márne a zložito hľadali potomkov zločinných ideológií – marxizmu a fašizmu – na pozíciách ústavných činiteľov, poslancov parlamentu či na miestach riadiacich samosprávu. Na Slovensku ich časť dospelej populácie […]

Takto vyzerá Boh a jeho dar lásky ?

Nemý pozrel do tváre svojich blízkych a odišiel s povrazom, lebo aj to je obraz prerušenia života, keď bezhlavé ideály prepadnú deravou riečicou. Do bolesti nevidíš iba, ťa neodbytne sprevádza na ceste k prievozníkovi. Vtedy ruky živých nenechávajú odkaz na vnútornom obale Biblie o svojich puknutých srdciach za mŕtvym. Iba kronikár, ten večný svedok vrások duše, nechal tým, čo iba […]

Kat Slovenska, Róbert Fico, bude obedovať s obeťami.

Na ponurej Hrubej čiare vešali ľudia sami seba. Nebolo to od prvej chvíle. Driemala v hmle zákutí duší novodobých červenolícich Fouchéovcov. V tej chvíli ešte potrebovala historický ventil s ľudskou podobou nahnanou na námestia. Syčanie, zdanie sily davu i pary, ktorá sa rozplýva skôr, ako čas potrebný na mrknutie okom, bol tou kulisou, kde sa chvíľu dalo vysmiať vlastným […]

Rytier Gašparovič , Varehovo jablko a Ficovo Krematórium. Slovensko.

„Od geniálneho po smiešne je iba krok“. Myslím si, že myšlienka sa cisárovi Napoleónovi zrodila , spolu s hlbokým osobným poznaním, až počas jeho potupnej cesty z Moskvy do Paríža. Cisár bol, ako dokladujú dejiny, na oboch jej brehoch. Založiť tradíciu najvyššieho francúzskeho vyznamenania,  Veľkého kríža čestnej légie, a nemať dosah na socialistov dneška a ich devalvácií „cnosti […]