Antihumanný zákon o službách zamestnanosti

Ak človek chce príspevok na podnikanie, chce vykonávať aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej, ako znevýhodnený občan – ZTP, keby sa chcel zamestnať cez úrad práce a iné, musí byť najmenej tri mesiace evidovaný na úrade práce. Veľa ľudí si nemôže byť dovoliť tri mesiace poberať dávku v hmotnej núdzi šesťdesiat eur za tridsať hodín odpracovaných zametaním ulíc. Účty treba platiť, deťom ošatenie, stravu.

Teda tri mesiace bez práce je luxus. Nanešťastie zákon o službách zamestnanosti túto nehumánnu podmienku kladie, aby človek mohol poberať príspevok alebo sa zamestnať.  Ak žiadateľ pochádza z hladovej doliny, je to  pre neho záchrana. Lepšie tri mesiace nejak pretrpieť, ale potom dostať príspevok, ktorý na nejaké obdobie mu pomôže v existenčnom probléme

Ako úrady práce porušujú zákon: Známa je ZŤP evidovaná na úrade práce. Na úrade práce si podal žiadosť majiteľ cestovnej agentúry. Známa a spolu s ňou asi sedem ZŤP evidovaných osôb tam išla na výberové konanie. Majiteľ cestovky mal kamarátku medzi ZŤP, ktorá išla na výberové konanie. Čo bola perlička, táto jeho kamarátka nebola vôbec evidovaná na úrade práce. Na úrad sa išla zaevidovať poobede, len tak pre formalitu. Vôbec nespĺňala podmienky – trojmesačné evidovanie na úrade práce. A navyše bola aj kamarátkou majiteľa cestovky. Ostatné uchádzačky sa mohli od usilovnosti aj pretrhnúť. Márne. Na čo bol nutný cirkus s ostatnými uchádzačkami o zamestnanie? Stačilo, keby si majiteľ podal žiadosť na úrad práce, že svoju kamarátku chce zamestnať. Úrady práce neposkytujú človeku pomoc, ale skôr ho zdeptajú.