Anarchista Sulík , zrušme štát a nie Maticu Slovenskú.

Slovensko je dnes miestom, ktoré je rovnako kolískou ako aj hrobom.

Cynizmus ?

Ľudí, potomkov pastierov, ovládne na chvíľu radosť zo života pri kolíske, aby po dlhé roky existovali v šedivosti priemeru a nezáujmu až po hrob. Až staroba im dodá poznanie o krátkosti života, ktorý nespoznali a nepochopili. O zmysloch, ktorým nedali krídla a ducha svojho neopakovateľného talentu otupili hneď v úvode. Lebo taká je tradícia.

Keď Adam jedol zo zakázaného stromu, Boh ho potrestal tým, že mu „na krk“ zavesil Evu.

Za rozšafné a sfilmované zakázané raňajky, ako súčasť červenej deštrukcie pravice, vystavila verejná mienka Richardovi Sulíkovi účet v podobe Ivety Radičovej na jeho „hrbe“. Tak už to chodí, lebo nikto nič nekoná bez prítomnosti aspoň štipky nádeje na osobný prospech.

Pred pár dňami, vo svojom blogu, vyzval Sulík na zrušenie Matice Slovenskej. Márnosť šedivá, bol to Fico, ktorý ho rečami o „vytrácaní sa mravnosti myslenia a konania“ uviedol do pohybu. Už ani Fico neberie vážne Fica , pretože pod tlakom vlastnej neschopnosti sa dostal až pred zrkadlo deformovanej moci, ktoré mu dalo zrozumiteľnú odpoveď. Že patrí do tej časti nášho spoločenského spektra, kde si všetci vydýchnu, keď sa už z neho konečne vytratí.

Včera, s „vesničkou mou střediskovou“ zrovnal krok básnik Marián Hatala a na rozdiel od Sulíka, dal riešenia. Nahradiť inštitúciu systémom grantov, v rámci ktorých všetko zvládnu iní. A lacnejšie a lepšie.

Prečo to trochárstvo, páni.

Slovensko nie je právnym štátom, prezradil „štátne tajomstvo“ etalón mravného relativizmu Fico. To je fundament, z ktorého by sme sa mali vyhrabať, aby hodnotový svet starých otcov, ktorí ešte nemnohí nosíme svojim životom, nevyprchal úplne.

Treba zrušiť štát, volám ja hlasom kacíra, ak si neplní ani základné funkcie poskytovania služieb verejnej povahy napriek tomu, že vyberá od občanov viac, ako je nielen rozumné, ale aj potrebné. A nahraďme ho grantovým systémom, napríklad cez advokátov. To je to spoločenstvo, ktoré sa nasrdilo karikatúrou Shootyho o „prasačích  rypákoch“.

Treba zrušiť zdravotníctvo, pretože nielenže neplní ústavou garantovanú povinnosť starostlivosti o zdravie a životy občanov, ale z neho desaťročia sa vytráca jedna tretina zdrojov k známym postavičkám „politiky slovenskej“.

Treba zrušiť sociálne zabezpečenie, pretože je roky tunelované mafiánmi a politikmi vždy v čase, kedy socialistom dôjdu peniaze.

Treba zrušiť školstvo nesúce so sebou všetky prvky sveta dinosaurov, ktorí si s obľubou im vlastnou hovorili „socialistický tábor“ a stále nepostrehli, že svet od „Ľuptákovej kelni“ sa dávno vzdialil úplne iným vektorom, no nostalgia ministra Čaploviča je neotrasiteľná.

Zrušme ministerstvo dopravy, pretože aj dedinský hlupák vie, že sa nedá nahovoriť, aby za chlieb dal osemnásobok jeho ceny, tak ako zaplatili socialisti od Fica za rýchlostnú cestu R1. Zrušme aj tento rezort, lebo kto by zaplatil 7 miliárd za mýtny systém pre „štyri slečny“ od JA a TY, ktorý sa dal urobiť iným spôsobom a za zlomkové náklady s prítomnosťou bonusu, že celý jeho príjem by neodchádzal na známu monackú jachtu, ale do štátnej pokladnice. Vypíšme grant pre banky, ktoré dokázali prejaviť nedôveru voči človeku s nálepkou „tunelára“ a nedovolili mu hru na „záchranu“ Doprastavu. Lebo bol to štát a jeho ministerstvo, ktoré dokázalo zavrieť oči a „hodiť záchranné koleso“ dvoma najdrahšími tendrami na železnici a diaľnici, aby vyhovelo sprievodcovi a sponzorovi Fica v púštnom stane, kde čakal na Kádafiho. A čuduj sa svete, prokuratúra nezistila korupciu napriek tomu, že o nej aj vrabce na streche Súmračnej čvirikajú.

O životnej nevyhnutnosti zrušiť prezidentský úrad, po skúsenostiach so Schusterovou Drienkovicou, dvojplatničkou i rýchlikom povedľa ktorého šlo päť prezidentských bavorákov v rámci „šetrenia“ financií občanov a skúsenostiach s Gašparovičom, jeho Varehom, tieňom Nafty Gbely a procesom etablovania Ficovho kamaráta na pozíciu generálneho prokurátora SR, kedy Ústava republiky bola „znásilňovaná“, hádam nikto nepochybuje.

Neobišiel by som ani Národnú radu a jej poslancov, ktorých krátky čas riadil jeden z vyzývateľov, pretože hádam niet krajiny, ktorej parlament by vymyslel a schváli taký počet zákonov, ktoré systémovo poškodzujú záujem republiky a jej občanov a stránia záujmom tých, o ktorých vlastenectve k peniazom daňových poplatníkov niet pochýb.

Mohol by som pokračovať, jeden prvok služieb verejnej povahy za druhým. No neodpustím si ešte jednu poznámku.

ESO ministra Kaliňáka, Ficom odpijáristovaná, ako najväčšia reforma „socialistov“, obišla veľkým oblúkom tetky, strýkov, bratrancov i „švagrénové“ sesternice zamestnané v príspevkových a rozpočtových organizáciách štátu. A tých je požehnane, ako keď na jeseň zaprší na Záhorí a hubári majú ples, rovných 810 a nás , daňových poplatníkov prídu na jednu miliardu eur ročne. K tomu treba ešte pridať, že drvivá väčšina priam čpie svojou zbytočnosťou, navyše okorenená vlastným tušením o nejasnosti poslania a účelu. Milovníci kariet vedia, čo znamená „eso v rukáve“ hráča.

Jedná miliarda eur ročne, páni. Chápem. Jednoduchšia cesta vedie cez súkromné úspory druhého piliera, kde „socialisti“ majú istotu, že pravica nasadla do ich vlaku, čuší a iba sem tam zajasá nad nádherou cesty do budúcnosti, ktorá je tak vzdialená.

Na začiatok, pán Sulík i pán Hatala, hádam aj dosť, lebo tých problémov je na tak malú krajinu požehnane veľa.

Pánovi Sulíkovi chýbal na oslavách Vasiľ Biľak. Pre mladšiu generáciu, bol to kovaný komunista, ktorý pozval okupantov v roku 1968, aby zostal pri moci.

Mne osobne chýba niečo iné.

Pochopenie a odpoveď na otázku, prečo sa posledný komunistický predseda Slovenskej národnej rady, súdruh Viliám Šalgovič obesil hneď po Novembri 1989, keď v krátkom čase po „revolučnom vzplanutí ľudu“ prišla dejinná skratka postupného návratu „ducha“ socializmu aj s jeho protagonistami, ktorí oveľa dôslednejšie realizujú dielo okupantov z augusta roku 1968.

No a napokon, čím začneme, pán Sulík i pán Hatala ?

Z množstva názorov, ktoré som na tému zrušenia Matice slovenskej prečítal, ma zaujali slová historika Dušana Kováča.

Vyčíta Matici slovenskej staromilstvo na príklade slova – ustanovizeň – a „nabáda súčasnú intelektuálnu slovenskú elitu, aby vytvorila novú Maticu slovenskú, ktorej náplňou by malo byť pestovanie moderného slovenského vlastenectva“. Vlastenectva so slovenskou a európskou identitou.

Problém Matice slovenskej nespočíva v neochote vidieť patriotizmus v širších geografických a mocenských súvislostiach.

Skutočným problémom je, že moc i lobistické skupiny ba aj tiene, ktorých „domovom“ je trestný zákon sú na ňu napojené pupočnou šnúrou záujmu, kde jej druhý koniec je v štátnej pokladnici.

Múdrosť historika, ktorý pozná cynizmus neochoty poučiť sa odkazmi prežitej minulosti. Napríklad podnes fungujúcim marxistickým konceptom zakladateľov „Frankfurtskej školy“ zo začiatku minulého storočia. Jej obsah je viac, ako veľavravný – vniesť do spoločnosti kultúrny pesimizmus, pocity odcudzenia, beznádeje a zúfalstva a v prostredí relatívneho blahobytu a ešte relatívnejšej slobody a vsadiť pečať nelojálnosti k vlasti, spoločnosti, štátu.

Takže, kde začneme páni ?

Pán Sulík by mohol byť čestným predsedom Matice slovenskej, aby pomohol odhaliť to zlodejstvo, ktoré tu zanechal Jozef Markuš z obdobia svojho predsedovania. Nie je to málo, ide o minimálne dve desiatky miliónov eur.

No a básnik Hatala ? Myslím, že by mal začať pracovať na koncepte grantov v rozsahu, o ktorom píšem, aby na ich konci tu bol štát nielen funkčný, právny, slobodný a hodný demokracie so slobodnými občanmi, ale aj štát, ktorý bude zodpovedne hospodáriť so zverenými peniazmi občanov.

Lebo mnohí viac ako dvadsať rokov bežia po nesprávnej ceste a utekajú od Pravdy o živote, aby hľadali istoty, na konci ktorých sa črtá tragédia Slovenska.

No tá sa do kolísky nehodí a v hrobe, v hrobe už je ukradnutá.