Ako zatočiť s populistami vo voľbách

Andrej Babiš oslavuje … SITA/AP

České voľby vytiahli na svetlo sveta fenomén marketingu  a propagandy sponzorovanej nekonečným prúdom peňazí. Dovtedy neznáma a nič nehovoriaca strana ANO sa zásluhou spolupráce s americkou prieskumnou a poradenskou spoločnosťou Penn Schoen Berland (PSB) jej profesionalitou a hlavne finančnou podporou miliardára Andreja Babiša dostala do pozície asi toho najdôležitejšieho hráča. Program hovoriaci o znížení DPH na potraviny znie krásne pre uši voličov, lenže motivácia je v tomto prípade úplne priezračná, keďže Babišov Agrofert je jednotkou na českom potravinárskom trhu. A reči o boji s korupciou na pozadí mnohých káuz pojacich sa s Agrofertom vyzerajú trocha – smiešne 🙂

Z hľadiska ochrany záujmov svojho podnikateľského portfólia je vstup Babiša do politiky pochopiteľný, avšak je nejasná nielen cesta ako sa dostal k majetku. Jeho zámer stať sa ministrom financií na trhu, kde bez subvencií nie je možná existencia, naznačuje, že ide o to, aby sa vlk stal strážcom košiara oviec.

Prečo českí voliči neodolali lákadlám peňazí a volebných sľubov je na inú debatu. Mne skôr ide o to, či existuje mechanizmom ako vytvoriť afinitu voči podobným javom. Myslím, že recept je už dávno na svete a prišiel s ním Richard Sulík zo strany SaS.

Šek ako volebný lístok

Pred voľbami by každý registrovaný volič dostal šek na cenu jedného voličského hlasu tak ako je ohodnotený a vyplácaný po prekročení 3% hranice v slovenských parlamentných voľbách. V súčasnosti je cena jedného hlasu niečo vyše 7 eur, kedže zákon hovorí nasledovné : „Príspevok vo výške 1 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby do Národnej rady Slovenskej republiky“.  Volič by sa musel rozhodnúť, čo s týmto šekom do volieb spraví – buď ho minie na spotrebu, alebo s ním pôjde voliť a doslova touto sumou obdaruje svoju vybranú stranu. Bez šeku by bol voličský lístok neplatný, resp. hlas voliča by musel byť vyjadrený nejakou formou na šeku. Šek by bol platný len do posledného dňa volieb do zavretia volebných miestností.

Pointa tohto návrhu je imúnnosť voči mnohým formám demagógie a prázdnych sľubov. Na tieto sľuby aj tak naletia väčšinou len pohodlnejší a menej orientovaní jedinci. Pre týchto je však politika principiálne neželaným vyrušením z pohodlného sveta istôt. Voči akýmkoľvek sľubom má takýto volič v rukách istotu reálnej ceny za voličský hlas, ktorý može minúť hneď a zaraz. Ak si predstavím, aj možnosť kumulovať šeky tak napríklad po stúpnutí ceny hlasu na 10 EUR, široko rozvetvená rodina s dvadsiatimi príslušníkmi bude mať v rukách hotovosť 200EUR, ktoré sa dajú krásne využiť na nákup 30 fliaš borovičky, alebo zakúpiť nový LCD televízor, či Aranke nové náušnice na svadbu. Pre chudobných a nezamestnaných ľudí, ktorí stratili ilúzie je napríklad v štvorčlennej rodine cena 40EUR hodnotou veľkého nákupu na celý týždeň.

Cena za odbúranie populizmu by bola na prvý pohľad vysoká – ak bežne chodí ku voľbám a ich hlas sa pretaví do volebného príspevku napr. 50% z celkového počtu cca 4,2 milióna voličov, znamenalo by to zaplatiť naviac 2.100.000 x 7 = 14,2milióna EUR. K tomu by sa naviac pridali aj náklady na zaučenie volebných komisií a zvýšené režijné náklady na takýto spôsob volieb. Preženie to a odhadnem celkové navýšenie na 20 miliónov EUR. Z tejto „straty“ však treba okamžite odrátať príjem štátneho rozpočtu vo forme DPH a spotrebnej dane. Odhadujem, že následkom spotrebného pokušenia, by klesol celkový počet voličov s odovzdaným šekom na 40% takže by sa odovzdalo voličom cca. vyše 17,6milióna EUR a následkom daní by sa z tejto sumy vrátilo do 4 milióny EUR, takže celková strata by sa o niečo znížila.

Aký by bol výsledok? Oslabilo by to strany s prevažne pasívnou, chudobnou či menej vzdelanou populáciou. Získali by naopak veľmi aktívne mestské strany. Jednoznačne by sme mohli zabudnúť na súčasný stav samovládnutia Róberta Fica. Ekonomika by prosperovala ďaleko lepšie a vyhli by sme sa stratám v stovkách miliónov EUR, ktoré sú výsledkom kobylkového náletu Smerákov na verejné zdroje. Takže nakoniec by sa nám zvýšené náklady na voľby vrátili nie násobne ale priam stonásobne. Nie som naivný človek, určite by noviny naďalej písali o kauzách, ale strany by mali na krku nôž ďalších a ďalších volieb, v ktorých by im to voliči mohli veľmi rýchlo zrátať, keďže by sa nemohli viac spoliehať na ohlupujúcu silu marketingu.

Je zrejmé, že efektívne nápady vedia riešiť každú situáciu. Prečo sa nedá priechod týmto nápadom netreba vysvetľovať. Zabránilo by to totiž zlodejstvám, korupcii, malým domov a rodinkárstvu – a to je obraz dnešnej slovenskej politiky.

Zdroj:
http://ekonomika.etrend.sk/svet/babis-zaziaril-v-ceskych-volbach-lavica-ma-problem.html