Ako vnímajú Slovensko Kanaďania

Vchodové dvere do kvetinárstva boli pootvorené, stačilo ich len mierne pootvoriť a vkĺznuť medzi tú nevídanú krásu a storakú vôňu.
„Veľmi to prostredie milujem. Kvetinárstvo patrí mojej sestre, ale vtedy musela odcestovať a tak som išla pomôcť zastupujúcej kolegyni“, takto sa rozhovorila moja známa.
Za pultom stala predavačka Milka a viazala kvety. Veľmi pekné kytice robievala. Pred pultom mladík, tak okolo dvadsaťpäť a zrelá dáma, krásna žena. Ako neskôr vysvitlo, bola to jeho mama. Milke, ktorej tvár už zdobil rumenec, sa prihovárali po francúzsky a ona vedela nanajvýš česky.
Ihneď som sa zapojila do rozhovoru a spýtala sa ich, či rozprávajú anglicky. Obaja prisvedčili a pridali úsmev. Pre mňa to bola úžasná príležitosť hovoriť bežnou (nie obchodnou angličtinou). Kupovali rôzne darčeky – vraj tu majú ešte akúsi vzdialenú rodinu a niektoré si zoberú domov na pamiatku. Kým si obzerali tovar, radili sa, pýtali sa na materiál, vlastnosti, cenu… obidve sme balili a tešili sa. Milka najviac z toho, že Oľga prišla do predajne ako na zavolanie a pomohla jej obslúžiť zákazníkov, Oľga z toho, že bola o poznatok bohatšia.

Medzirečou sa zákazníkov spýtala, čo ich do nášho mesta z ďalekej Kanady priviedlo. Mladík odpovedal, že si píše niekoľko rokov s dievčaťom z nášho mesta a ona ich pozvala na návštevu, tak si obzerajú centrum mesta.
„A čo sa vám najviac páči?“ – spýtala som sa ich.
„Sme tu piaty deň, všetko, čo sme doposiaľ videli sa nám páči,“ zhodne odpovedali.
„Milí ľudia, pekný kostol, divadlo, námestie, Tatry, prírodu, čisté autobusy.“
Pohľadom som prešla zo syna na mamu, lebo ma veľmi zaujali jej slová, keď skončil syn: „máte dobré, veľmi dobré syry, ochutnali sme rôzne – údené, s plesňou, roztierateľné; tvaroh, mlieko, maslo… veľmi nám chutí víno, ale aj pivo… domáci chlieb, koláče, jedli sme dobré klobásy, mäso; boli sme piecť slaninu…všetko, čo tu máte, je dobré, vynikajúce…, , u nás to nie je také dobré, chutné.
LEN NEMÁTE PRÁCU, keby ste mali prácu, žilo by sa tu, ako v raji. U nás je práce dosť. Na každom rohu si človek nájde prácu, ak chce robiť.

Predsa len máme čo tým Kanaďanom závidieť…

Ak sa Vám článok páčil kliknite na a stlačte Hlasuj!