Ako slovenskí manažéri Američanom do zadnice liezli…

Nie je vylúčené, že takýto systém pretrváva v USSteel Košice aj naďalej, (pred 6 rokmi som z firmy odišiel do predčasného dôchodku) preto nechcem vedenie firmy kritizovať  vecami o ktorých viem iba sprostredkovane, resp., ktoré nemám overené…., v piatok 19.12.2014 došlo v USSK k nepríjemnej udalosti – na Vysokej peci vybuchla troska a jeden z tavičov utrpel popáleniny.

Osobne som mal tu česť detailne sa s týmto prostredím oboznámiť a to tak, že v rokoch 2000-2003 (čiže rovné 4 roky) som aj ja robil troskára na Vysokej peci…

Nejdem sa tým chváliť, no tisícky zamestnancov firmy USSK ma poznali najmä z mojich každoročných vystúpení a to v diskusii pred prezidentom spoločnosti a podnikovým manažmentom. Moje diskusné príspevky neboli o tom, aby som sa tam zviditeľnil, ale zakaždým som poukazoval na rizika s ktorými sme sa dennodenne borili a ktoré by nemuseli byť pokiaľ by nás naši nadriadení pracovníci brali vážne a naše požiadavky na výrobných poradách posúvali k vrcholovému manažmentu. (Ale jedným z mojich bodov bol aj ten, že som Američanov kritizoval, že čo mi máme z toho, že oni sa každoročne chvália vysokými ziskami za predaj vyrábaných výrobkov, keď nám naše mzdy nezvyšujú tak ako by sme si to zaslúžili?! (Hlavne, že sa nikdy nezabudli pochváliť aj tým, že naša s.r.o vyrobila oveľa viac výrobkov a s vyšším ziskom ako niektoré dcérske spoločnosti v USA). 🙂

Tavičovi, ktorý po skončení odpichu železa nabral šrot a premiestnil ho lyžicou žeriavu do koryta, (ktorým z vysokej pece tečie železo), tak zrejme kvôli kontaktu s nejakou tekutinou došlo k výbuchu vysokopecnej trosky. Tavič ovládal žeriav diaľkovým ovládaním, ale výbuch sprevádzal asi 15-metrový plameň a na chrbát mu vyprskla masa vysokopecnej trosky.  Tá sa rozliala, začala horieť na jeho pracovnom odeve a zasiahla celkovo 11 percent jeho tela. (S popáleninami tretieho stupňa na hlave, krku a trupe bol ešte v piatok popoludní prevezený do Nemocnice Košice – Šaca).

V jednom košickom denníku o tom napísali článok, mňa však zarazilo vyjadrenie autora článku, že sa im podarilo zistiť, že niečo podobné sa na Vysokej peci doteraz ešte nestalo.

Preto som sa zapojil do diskusie pod článkom a napísal som tam zopár diskusných príspevkov, ktoré tu zároveň predkladám: „Autorovi článku odkazujem len toľko, že ak nevie ako to v tej firme funguje, tak radšej nech nepíše! (Myslíte si, že všetci žerieme seno a naozaj nevieme ako to tam chodí?!). Na Vysokých peciach v USSK došlo ešte k vážnejším prípadom a udalostiam, a to nie v tak dávnej minulosti, lenže manažment firmy nejakú negatívnu a zbytočnú reklamu nepotreboval a preto na takéto prípady zaviedol prísne opatrenia – a ak by o tom niekto, čo len niečo cekol, tak okamžite by dostal padáka). 🙁

Na môj príspevok zareagoval jeden z diskutérov takto: „kedy a čo sa stalo na Vysokých peciach?“ – „ja seno nežeriem, to už radšej rožky, maslo a zemiaky, ale napriek tomu neviem „ako to tam chodí? Kedy a k akej vážnejšej udalosti došlo na Vysokých peciach USSK v nedávnej minulosti?“

Moja odpoveď preňho bola: „V USSK som odpracoval 38 rokov a z toho 4 roky (2000-2003) priamo na Vysokej peci č.3 ako troskár, takže veľmi dobre viem ako to tam funguje.
Neviedol som si štatistiku, ale napriek tomu, že som poctivo nosil všetky ochranné pomôcky, tak som aj ja mal niekoľko drobných popálenín na krku a na rukách – neznalý človek si ani nevie predstaviť ako sa žeravé iskri so surovým železom – vystreľované veľkou rýchlosťou počas odpichu – dokážu dostať aj do tej najmenšej štrbinky, ktorá sa (v danom momente počas namáhavej fyzickej práce) na tele nechtiac odhalí. Ale bolo X prípadov, keď si moji  kolegovia či už na trojke peci – no aj na ostatných dvoch peciach popálili horné, ale aj dolné končatiny, lebo ak im tá žeravá hmota prskla do topánky (a to aj napriek tomu, že mali ochranné gamaše), tak kým sa stihli vyzuť, tak tam mali poriadne svinskú ranu. (A len tak mimochodom: minimálne 1x v mesiaci došlo na každej peci k tomu, že na odpichovom otvore sa prepálila upchávacia hmota a to, čo sa počas tohto procesu dialo, resp. deje, tak toto môžete  porovnať napr. so slabším výbuchom sopky, a v takom prípade rozhodujú sekundy, aby sa stihli prítomní zamestnanci ukryť do bezpečia, lebo ten kto by to nestihol, tak by mal obrovskú smolu. (Tie prípady popálenín, ktoré som uviedol – sa väčšinou riešili tak aby z toho nemal príliš veľký problém majster, a vedúci smeny – tak riešili to takým spôsobom, že sa s poškodeným dohodli na odmenách „za mlčanie“- zvýšené prémie a pod.) :-(((

Okrem toho, čo som už napísal, (čo bolo v článku v košickom denníku), musím povedať, že ma zarazilo aj vyjadrenie riaditeľa odboru vonkajších vzťahov košického U. S. Steelu Jána Baču, ktorý okrem iného povedal aj toto: „K udalosti došlo pre nedodržanie platného pracovného postupu na tomto pracovisku. Je zrejmé, že pritom neboli použité predpísané ochranné prostriedky.“

Nejdem za každú cenu obhajovať poškodeného, lebo je dosť možné, že v danej chvíli (keď si bol istý tým, že je ďaleko od koryta s horúcou troskou) nemal na sebe oblečený aj azbestový ochranný plášť, ale o tom dosť pochybujem lebo všetci zamestnanci sú na každom kroku kontrolovaní či používajú všetky ochranné pomôcky nielen svojimi priamymi nadriadenými pracovníkmi, ale aj zamestnancami, ktorí sú na tento účel špeciálne školení a ktorí práve tie najrizikovejšie prevádzky často navštevujú. A tých zamestnancov, ktorých nachytajú pri tom, že tie ochranné pomôcky nepoužívajú, tak tým bez milosti zariadia okamžitú výpoveď.

No diskutujúci, ktorý zareagoval na môj prvý príspevok sa nechal počuť ďalším svojim príspevkom: „nespochybňujem, že práca na Vysokých peciach je ťažká a nebezpečná. Ale tvrdenia typu „došlo ešte k vážnejším prípadom a udalostiam, a to nie v tak dávnej minulosti“ a „bolo X prípadov“ sú rovnako uveriteľné ako tvrdenie „niečo podobné sa na Vysokej peci doteraz ešte nestalo“. Možno pred 38 rokmi sa dalo kadečo ututlať, podľa toho, čo bolo zverejnené, to však v súčasnosti už asi nie je také ľahké a aj majstri /nadriadení sa boja v oblasti bezpečnosti niečo tutlať – ak by niečo zatĺkli a prišlo by sa na to, letia oni. Čí? Keby ste napísali konkrétne kedy a čo sa stalo v nie tak dávnej minulosti, bolo by jasne, že hovorca klame. Vašimi hmlami a nekonkrétnymi rečami ste sa akurát dostali na úroveň toho hovorcu. Nič viac.“

Tak som mu odpísal toto: „Milujem takých diskutérov ako Vy“ – dôvod prečo dávam taký úvod je celkom prozaický: Ja sa za svoje názory nehanbím a ani neskrývam svoju identitu – na rozdiel od Vás.

Mimochodom, keď som môj príspevok písal, tak som veril, že čitatelia sú už dostatočne sčítaní a že vedia „čítať aj medzi riadkami, respektíve, že im pre pochopenie stačí to, čo som napísal, ale ako vidím je tu buď provokatér, alebo človek ktorému to pomalšie zapaľuje. (Len pre uspokojenie Vašej zvedavosti sem ešte doložím to, čo som už napísal v mojich ďalších príspevkoch a predpokladal som, že aj Vy ste ich čítali: V USSK som odpracoval 38 rokov a z toho 4 roky (2000-2003) priamo na Vysokej peci č.3 ako troskár, takže veľmi dobre viem ako to tam funguje. Neviedol som si štatistiku, ale sám napriek tomu, že som nosil poctivo všetky ochranné pomôcky, tak som mal niekoľko drobných popálenín na krku a na rukách – …, (milí čitatelia, zvyšok príspevku už poznáte, napísal som ho hore v článku).
A k tomu ešte taká maličkosť: „tých 38 odpracovaných rokov som uviedol len preto aby si niektorí čitatelia nemysleli, že v USSK som robil len 4 roky. Veď myslím, že každému je jasné, že predtým to boli VSŽ.“ :-)))

P.S.

„K tomu zatĺkaniu snáď len toľko: pokiaľ by držali spolu robotníci tak, ako spolu držali a držia technici, tak v tej spoločnosti by bolo všetko úplne inak, ako je tomu doposiaľ. (Odbory sú o ničom a predsedovia ZV sú si veľmi dobre vedomí, že na obhajobu robotníkov takmer nič nemusia podnikať a stačí im viesť sa v jednej línii s nadriadenými a podnikovým manažmentom). Rozvádzať detaily by bolo v tomto prípade zbytočné, lebo ten môj príspevok by bol taký dlhý, že ostatných čitateľov by odradilo – čítať ho celý. A na záver už len toľko, že tie prípady, ktoré mám na mysli a aj tie, ktoré som spomenul sa odohrali po roku 2000 – ale myslím, že nebudem ďaleko od pravdy ak napíšem, že aj po roku 2008 keď som už bol na predčasnom dôchodku, že sa v tom zatĺkaní nič nezmenilo a že to takto pokračuje naďalej aj teraz.“

Samozrejme „môjho“ diskutéra ani táto odpoveď neuspokojila a tak mi napísal toto: „obvinenie bez dôkazu, hneď v prvom príspevku píšete, že „došlo ešte k vážnejším prípadom a udalostiam, a to nie v tak dávnej minulosti“.

„Vašu bývalú firmu ste obvinili zo zatajovania vážnych úrazov, nepodporili ste to žiadnou konkrétnou udalosťou a jediným argumentom je váš stručný životopis. Diskutérov ako ste vy síce nemilujem, ale prežiť sa to dá aj bez osočovania z nesčítanosti, provokatérstva a pomalého zapaľovania.“

Aby som ho definitívne uspokojil, tak som mu opísal udalosť, ktorá sa stala o čosi neskoršie, ale už nie na Vysokých peciach, ale na starej pozinkovni, na ktorej som začal pracovať od roku 2004: „Vážený pane, javíte sa mi ako Ježišov neveriaci Tomáš, ktorý tiež neuveril až kým sa na vlastné oči nepresvedčil. :-(((
Takže na rovinu: som v štádiu, keď moja pamäť začína vynechávať – príznaky nasvedčujú, že s najväčšou pravdepodobnosťou to bude Alzheimer, takže veľmi rád by som Vám opísal prípady s popáleninami pri výbuchoch na Vysokých peciach, ale žiaľ už to nedokážem z mojej pamäte vyloviť, no našťastie mám o rok mladšieho brata, ktorý na VP odpracoval celý život ako troskár, ale aj ako druhý tavič (priamo na peciach odpracoval 19 rokov, potom začal pracovať na jednej dcérskej spoločnosti, ktorá priamo s Vysokými pecami súvisela a súvisí, a aj keď už nebol vedený ako pracovník na Vysokej peci, tak keď na niektorej peci bol /a aj teraz je/ nízky počet zamestnancov, tak z dcérskej spoločnosti ho v prípade potreby posielali a naďalej posielajú na ktorúkoľvek pec na výpomoc), mne by stačilo zájsť k nemu a ten by mi nadiktoval všetky prípady, ktoré sa na peciach odohrali, lebo na rozdiel odo mňa, on to ma vo svojej pamäti ako v komputery a ešte si pamätá aj mená poškodených kolegov. Škoda len, že on nikdy neprejavil záujem o prácu na počítači, takže ak by bol opak pravdou, tak verím, že aj on by sa tu zapojil do diskusie a pri čítaní prípadov, ktoré by Vám tu poskytol by Vám celkom určite spadla sánka… . Ale opíšem Vám jeden prípad, ktorý sa odohral v 2006 roku na starej pozinkovní: od začiatku roka 2005 keď som začal na tej prevádzke pracovať som bol v očiach nadriadených najväčším rebelom, a to len preto, že som sa dožadoval väčších oprav na našej dosluhujúcej linke – darmo, že na každej výrobnej porade sme do nekonečna opakovali to isté – stále sa majstri, vedúci pracovnici, ale aj samotný riaditeľ vyhovárali nato, že Američania šetria nákladmi na výrobu a že oprava, ktorú sme najviac požadovali by stála vyše 1 milióna korún. :-(((
Čo však čert nechcel práve na vstupe linky sa v roku 2006 stal ťažký úraz jednému z mojich kolegov a to len preto, že nám na vstupe linky nedali vymeniť prítlačné valce, ktoré posúvali odvíjajúci zvitok smerom k nožniciam, ktoré boli umiestnené pred zváračkou zvitkov. Valce už boli v takom dezolátnom stave, že ak sme chceli aby vykonali to načo tam boli určené, tak sme si pri práci museli pomáhať oceľovou tyčou, ktorou sme jeden valec pritláčali k druhému, lebo v opačnom prípade by sme ten zvitok do linky nikdy nedopravili. Zarážajúce na tom však bolo, že všetci nadriadení pracovníci o tom dobre vedeli, že takýmto spôsobom postupujeme, (aj sme ich na to upozorňovali, že raz sa to niekomu poriadne vypomsti), napriek tomu nato kašľali. (Kolegovi tú oceľovú tyč vymrštilo tak nešťastne, že tá mu odsekla 2 prsty na pravej ruke).
A viete ako sa to nakoniec doriešilo? Úraz síce oficiálne nahlásili, ale nie celkom tak, ako sa má postupovať, dohodli sa totiž s úradom bezpečnosti práce, že v priebehu 1 mesiaca tam dajú nové valce a urobia všetko tak, aby sa už nikdy nič podobné nestalo.“

„Pointa však spočíva v tom, že vedenie sa s poškodeným zamestnancom okamžite dohodlo na tom, že po vyliečení ho dajú natrvalo pracovať na inú prevádzku a na oveľa lepšiu profesiu (treba podotknúť, že so žiadnym rizikom) a samozrejme s tým istým platom aký poberal na našej prevádzke. (Takže stačilo, aby náš poškodený kolega pekne krásne všetko nahlásil tak, ako to v skutočnosti bolo a aby požadoval prísne vyšetrenie a k tomu pochopiteľne aj prináležiace odškodné!). A v takom prípade by to určite dopadlo celkom inakšie.“
P.S.
„Typnite si kedy tie valce na našej linke vymenili? Nemusíte sa tým namáhať: trvalo to ešte presne celý 1 rok – po úraze nášho kolegu – keď konečne tie valce vymenili a spravili to tak, aby sa tam už ani tie oceľové tyče nedali vkladať.“ :-(((