Ako chutí moc na Slovensku

Menej vládnej moci a viac jej kontroly

Súčasná predvolebná kampaň je najostrejšia, akú kedy mali možnosť ľudia u nás vidieť. Občan sleduje dej v štýle filmového diela „Tri dni Kondora“ s Robertom Redfordom. Machinácie tajných služieb, finančných skupín a politikov sa však premietajú v médiách, namiesto strieborného plátna, a sú realitou. Keď si dianie očistíme od emociálneho náboja, dostaneme sa k základným rysom toho, čo sa deje. Starý, skorumpovaný svet, ktorý doteraz fungoval „v šere noci“ sa zrazu dostal na denné svetlo. A ukazuje svoje zneužívanie moci a skazenosť všetkým. V štýle Štb, z ktorej jeho hlavní aktéri pochádzajú, sa silou snažia odstrániť všetkých, čo im oponujú. Zakrývať svoje zločiny sa im síce nedarí, s odstraňovaním protivníkov tohto starého sveta prostredníctvom médií a nastrčených figúr to majú ľahšie. Aj keď nie také ľahké ako pred érou Internetu.
Slovensko však už dnes má na viac, ako na vládu zločinu. Je tu generácia (alebo jej významná časť), ktorá vyrástla pracujúc v normálnom, modernom prostredí. Táto generácia nemá pochopenie pre štýl spravovania štátu podhodením pár banánov od gorilích strán a ich sponzorov pred voľbami a rabovačkou po voľbách. Práve teraz sa to láme, starý svet je prekuknutý a každý môže pomôcť ho skorigovať.

Kam to vieme potiahnuť?
Vo firmách, hlavne v oblasti administratívy, sme za posledné desaťročia mohli zaznamenať prechod od autoritatívneho štýlu riadenia k oveľa voľnejšiemu. Zvyšuje sa tým zainteresovanosť jednotlivých zamestnancov na riadení, rozhodovaní a teda celkovom úspechu firmy. Manažér, ktorý nedbá na úsudok spolupracovníkov, rozhoduje len na základe svojich obmedzených možností. Často je to vhodné pri zakladaní firmy, kde si treba ísť tvrdo za svojim, aby sa postavila na nohy. No neskôr, keď je organizácia rozsiahlejšia, je to skôr na prekážku.

Je to podobné ako s Internetom. Pred internetovou érou sme boli obmedzení v tom, na základe čoho sme sa rozhodovali. Teraz máme prístup k názorom a informáciám od mnohých ľudí. Poviem to na jednoduchom príklade: nestáva sa vám, že skôr ako z novinového článku, sa dozviete viac z diskusie pod ním? Je to tým, že v diskusii sa často vyjadrujú ľudia, ktorí s danou problematikou priamo robia. Zatiaľ čo článok píše novinár, ktorý má len letmý pohľad na vec.

Rovnaké je to so spoločnosťou. Od čias komunizmu u nás sa postupne uvoľňujú autoritatívne väzby, s veľkým zlomom práve teraz. Ľudia sa už zjavne neboja protestovať proti (skorumpovanej) vládnej moci. Za súčasnej situácie nie je treba žiadnych lídrov so sústredením príliš veľkej moci v rukách. Je treba systém naopak diverzifikovať, moc rozložiť na mnoho mocenských uzlov (ako ilustruje mapa Internetu) a zapojiť čo najviac ľudí do procesu rozhodovania. Minimálne, aby rozhodovali aspoň sami za seba a nie čakali, čo im nejaký politik povie.
Tým, ktorí majú záujem, je treba pripraviť platformu na čo najväčšie zapojenie sa do chodu krajiny (hlavne čo sa týka kontroly, ako som spomínal v predošlom článku). Kontrolné orgány by mali byť obsadené priamo ľuďmi náhodne vybranými z dobrovoľníkov a pravidelne sa obmieňajúce (môže sa v každom časovom úseku vymeniť len časť, aby bola kontinuita).
Pozitívne na tom bude aj to, že väčšie množstvo ľudí bude vidieť ešte detailnejšie, ako veci naozaj fungujú, v rozpore s tým, čo je ešte stále prezentované mainstreamom ako realita. Uvidia na vlastné oči ako sú „lukratívne“ ministerstvá riadené záujmovými skupinami, ktorých snahou je si prerozdeliť čo najviac do svojho vrecka a keď im na to niekto siahne, spustí sa voči nemu brutálna mediálna kampaň. Uvidia okolo seba nastražené pasce, do ktorých sa normálny človek ľahko chytí, lebo sa práve predpokladá, že bude konať ako normálny človek.
Spolu s racionalizáciou sociálneho a daňového systému – takými projektami ako je odvodový bonus – ktorý aj zvýši príjem pracujúcim – by sa krajina postupne dostala na oveľa lepšiu kvalitatívnu úroveň a mohli by sme byť príkladom aj pre ostatných.
V menšom a prehľadnejšom systéme, s posilnením kontroly a decentralizáciou, nebude ľahké pre záujmové skupiny ovládnuť systém v kritickom rozsahu. Ak k takému stavu chceme dospieť, musíme sa zmobilizovať práve teraz a poslať čo najviac politických goríl do zabudnutia vo voľbách. A potom si zvyknúť permanentne tlačiť na politikov, aby zmeny skutočne nastali.