Ako a eko ďalej s moratóriom na predvolebné prieskumy?

Parlament prelomil prezidentkino veto. Zákon zrejme pôjde na ústavný súd (prezidentka, poslanci). Ústavný súd by mal promptne rozhodnúť. Môže i nemusí (nemá lehoty). Situáciu ale súd sleduje a každý ústavný sudca už má názor. Môže aj nemusí
a/ vyhovieť žiadosti prezidentky alebo i poslancov, predbežným opatrením zastaviť účinnosť zákona,
b/ rozhodnúť v skrátenom konaní…
Relatívnou (!) naliehavosťou sporného zákona nastáva príležitosť ústavného súdu preukázať svoj „krútiaci moment“ vo veci spoločenského a občianskeho záujmu, hodného osobitného ústavno-právneho a ľudsko-právneho zreteľa.

K ústavnosti zákona: 14-25-50 dní moratória na prieskumy je aj nie je jedno, lebo ak platilo 14, môže platiť aj 37, alebo 62 (do volieb už nestihnuteľné).
Štrnásť dní moratória platilo, lebo ústavný súd vo veci nerozhodol (koná len na návrh, nie ex offo).
Sú-boli-neboli zákonom porušené základné ľudské práva občanov na informácie? O tom môže a ak bude oslovený, vydať nález ústavný súd.
Právo na informácie zaručuje ústava prostredníctvom médií a politikov. Informácie z prieskumov sú nad základný zdrojový rámec informácií. Slúžia ako protetické pomôcky občanom, voličstvu a v aktuálnych voľbách kandidujúcim politickým subjektom (strana, hnutia).
Mám názor, že informácie z volebných prieskumov nie sú súčasťou katalógu základných ľudských, občianskych a politických práv občanov, voličov a politických subjektov na informácie.
Budúce riešenia (možnosti):
1. Štátna prieskumná agentúra pri štatistickom úrade;
2. Obligatórna prieskumná agentúra pri verejnoprávnej RTVS.
Túto možnosť novozvolený parlament riešiť otvorením zákona o pravidlách volieb bude mať po voľbách „na háku“. Ostane možnosť občianskeho tlaku „ulice“.
Ak ústavný súd predbežným opatrením nepozastaví účinnosť zákona, alebo ho potvrdí, je to signál pre „náhradné riešenie“, ktoré by malo byť bežným štandardom a to, že
a/ parlamentné, znova uchádzajúce sa o priazeň voličstva volené politické subjekty budú cez médiá (tlač, obraz a zvuk) zverejňovať prednostne odpočty a výsledky svojej práce za uplynulé volebné obdobie, plus prezentovať ich nové volebné programy,
b/ nové, o priazeň voličov sa uchádzajúce politické subjekty budú ponúkať a vysvetľovať ich volebné programy,
c/ staré i nové strany, hnutia a predvolebné koalície nebudú oznamovať svole voličské percentá.
Výhodou moratória na prieskumy je, že slobodná, prieskumami nemanipulovaná občianska voličská obec sa pri volebných urnách bude
a/ rozhodovať slobodne, nezávisle,
b/ volebné výsledky budú čisté, pravdivé, objektívne a neskreslené štatistickými chybami prieskumov,
c/ ich čistota a objektivita bude podčiarknutá nekompilatívnymi rozhodnutiami časti voličstva, opierajúcej sa ako nesvojprávnej, o výsledky priebežných a predbežných predvolebných prieskumov.
Predvolebné prieskumy sú objednávané a platené klientelou prieskumných agentúr, sú ich biznis. V pravom zmysle slova sa nejedná ani o ich právo na slobodné podnikanie, ale nimi poskytovanú klientelou objednanú platenú službu, neobjednanú občanmi (nejde ani o zmluvu so štátom).
Moratórium neplatí pre exit polly po uzavretí volebných miestností zo soboty 29. februára na nedeľu, od začiatku zberu a sčítavania hlasov, až do vyhlásenia konečných reálnych výsledkov februárových parlamentných volieb 2020…
https://www.upjs.sk/public/media/4496/4-mpar.pdf
Listina základných ľudských práv a slobôd je základom tvorby jadra ústavy ako základného zákona každého demokratického štátu, ktorý si ctí a rešpektuje základné ľudské, občianske a politické práva svojich občanov.
Ak okrem exit pollov nebudú žiadne predbežné prieskumy, vôbec nič sa nestane. Ide len o prídavnú zvyklosť. Tak, ako trebárs koaličná zmluva. Nemá výslovnú oporu o jadro ústavy. Vec dohody mimo ústavný rámec.
Hlavným zdrojom informácií sú verejnoprávne médiá, a to RTVS a webové portály ústavných inštitúcií štátnej a verejnej správy. Objektivitu spravodajstva RTVS neriešim. Ani zmysel a kvality mediálnej „alternatívy“. Takou sú aj Denníky N, SME, Pravda, Markíza, JOJ, TA3, nielen weby v Smatanových zoznamoch. Alternatívou sú aj sociálne siete. Ostatok médií, najmä súkromných a najmä „slobodných a nezávislých“ je výdobytok demokracie nad rámec základnej demokracie a práva na informácie.
K vetu prezidentky a podnetom na ústavný súd – každé právo nie je základné ľudské právo.
Zákonodarca má povinnosť vyhodnotiť prospešnosť dotknutého práva pre všetky strany používateľov dotknutého práva a prínos tohto práva pre spoločnosť aj v prípade moratória na predvolebné prieskumy.
Ústavný súd rozhodne o súlade zákona s ústavnou dikciou III. oddielu Ústavy, Čl.26 odsek 2:
„Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štát“
a odsek 4: „Slobodu prejavu a právo vyhľadať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“.

Dostálov poslanecký podnet na ústavný súd: https://dennikn.sk/blog/1665796/moratorium/
Obmedzením časového trvania predvolebných prieskumov v období blízko voľbám, obmedzí premenu volebných prieskumov na hru, mimo účel volieb, vykazujúcu znaky lotérie a tiež bulvárny efekt zverejňovaných  prieskumov, ktoré po uzatvorení volebných miestností vyvrcholia ako televízna talk show povolebných exit pollov s najvyššou sledovanosťou…
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan