Aj ty vykorisťuješ!

Nie raz som sa stretol s názorom, že podnikatelia zotročujú a vykorisťujú ľudí. Je to ale naozaj tak? Naozaj nemajú nič na robote, len zdierať ľudí?

Obrovský, tlstý človek s cylindrom na hlave? Alebo je to človek, ktorý celý život na sebe pracoval, aby mohol niečo vybudovať a postarať sa o seba? Poviem vám, že sú aj takí, aj takí. Niekto sa dostal k podnikaniu cez svojho ocka a o vedení podniku nevie takmer nič a iní si to všetko vybudovali sami. Ale kto to ten podnikateľ vlastne je? Možno zarazím väčšinu Slovákov, ale poviem, že je to taký istý človek, ako vy, len sa o trochu viac snaží.

Tým samozrejme nechcem uraziť všetkých tých, ktorí pracujú v podnikoch a snažia sa. Väčšinou ale počúvam, ako musia na niekoho pracovať, lebo nemajú inú možnosť. Tu by som zvýraznil to spojenie, že nemajú inú možnosť. Naozaj ju nemajú?

Skúsme sa zamyslieť

Keď vstupujeme do pracovno-právneho vzťahu, tak je potrebné, aby sme si povedali, že čo vlastne ja ako človek, ktorý chce pracovať dokážem ponúknuť. Potrebné je to preto, pretože môj budúci zamestnávateľ si ma bude najímať a ja mu budem predávať svoju prácu a on mi za to zaplatí. Tu by som chcel podotknúť, že vás nikto nenúti vstúpiť do takéhoto vzťahu a je to čisto vaša dobrovoľná činnosť. On ponúkne ohodnotenie, vy prácu a máte na výber – áno alebo nie. Takže položme si tú otázku. Čo dokážem ponúknuť pre pracovný trh? Ovládam aspoň dva cudzie jazyky alebo som v niečom špecialista? Dokážem programovať alebo som veľmi dobrý lekár? Som nejako špeciálne kvalifikovaný? Ak si neviem nič z tohto vybrať a dokážem len manuálne pracovať a nič iné, tak potom nemôžem očakávať nejaké super ohodnotenie.

Kto je na vine?

Nerozumiem prečo by mal byť podnikateľ na vine za to, že neviem nič iné, len napríklad stáť pri lise a držať lopatu v ruke. Môžem si za to sám. Nikto iný. To však neznamená, že mi je koniec a som odsúdený na záhubu od vykorisťovateľov. Dnes mi tie otázky idú, tak si položme ďalšiu. Čo spravím preto, aby som získal lepšie ohodnotenie a aby som nebol toľko zdieraný? Povedzme si na rovinu. Koľko ľudí, ktorí pracujú v podnikoch prídu domov a učia sa napríklad nejaký cudzí jazyk alebo sa snažia zdokonaľovať v niečom inom? Nepoznám to percento ľudí, ale zaujímalo by ma aj to percento, ktoré si po robote sadne doma pred telku a nedokážu nič iné, ako len nadávať a obviňovať zo svojej neschopnosti niekoho iného.

Za nízky plat ľudí nemôže ani podnikateľ, Dzurinda či zlí Američania. Ste to vy čo dokážete spraviť niečo pre seba. Povedzme si príklad, kedy aj vy vykorisťujete a príde vám to úplne normálne.

Chcem si dať vymaľovať byť a hľadám maliara.

Prihlásili sa mi dvaja maliari. Jediný fakt, ako ich môžem porovnávať je ten, že sa spýtam, koľko za to budú chcieť zaplpeňazíatiť. Teraz, ak si všimnete, prenajímate vy tú prácu a vy sa stávate zamestnávateľom pre tých chudákov maliarov. Jeden vám to chce vymaľovať za 500€ a ten druhý za 300€. Koho si prirodzene vyberiete? No samozrejme, že toho lacnejšieho. A teraz sa tu zastavme. Nezdierate náhodou toho chudáka čo je drahší? Prečo teraz nebyť solidárny a sociálny? Veď je vykorisťovaný! Prečo mu nedoprajete tých 500€?

Opatrenia, ktoré pomáhajú trhu

Práve preto musí byť zachovaná konkurenčnoschopnosť trhu a taktiež voľnosť s malými reguláciami. Čím viac budeme regulovať a tlačiť na malých a stredných podnikateľov, tým menej nám dokážu ponúknuť pracovných príležitostí. Oni nevykorisťujú, vykorisťujeme sa sami našou pasivitou a hádzaním vlastného neúspechu na iných. Urobme niečo aj pre seba a svoju vyššiu hodnotovú úroveň a keď dokážeme ponúknuť niečo viac, tak si za to budeme vedieť aj viac pýtať.

Adam Sipos