Ach tie prieskumy…

Som rád, že vo svete existujú aj prieskumy, ktorým „verí“ aj taká novinárska žumpa ako je SME. Jedným z nich je aj Pew Reseach. Ako dôkaz uvádzam link na stránku SME, kde sa odvolávajú na ich výsledky (1)

Poďme sa pozrieť na to, ako popisovali naše mienkotvorné média secesiu Krymu a jeho pripojenie k Rusku, kde sa zdôrazňuje hlavne nekonečné utrpenie krymských Tatárov a ich principiálny postoj :

• Denník Pravda píše (2) : Na polostrove Krym žije okolo štvrť milióna krymských Tatárov, z ktorých väčšina je doteraz lojálna ukrajinskej vláde.
• Internetový denník Topky (3) : Líder krymských Tatárov Refat Čubarov referendum opätovne skritizoval, pričom ho nazval „šaškárňou“ a „cirkusom“ a znovu vyzval príslušníkov tatárskej menšiny, aby hlasovanie bojkotovali.
• Denník Sme (4) : Väčšina predstaviteľov vyše dvestotisícovej menšiny na Kryme sa napriek tomu vyslovila proti ruskej okupácii a nepodporila ani marcové referendum, ktoré väčšina sveta aj OSN označila za nelegitímne. Podľa správy, ktorá sa objavila na stránke ruskej Rady pre rozvoj občianskej spoločnosti, v ňom hlasovalo len 30 percent obyvateľov polostrova.

Na Kryme žije asi 58% Rusov, 24% Ukrajincov, 13% Tatárov.

Dostávame sa k výsledkom agentúry Pew Research (5), (6) , ktorá hodnotila názor (medzi inými) ako vnímajú obyvatelia Krymu referendum zo 16.3.2014, ktoré rozhodlo o oddelení sa od Ukrajiny a o súhlase s pripojením k Rusku. Toto referendum považuje 91% všetkých obyvateľov za spravodlivé a slobodné. Percento obyvateľov, ktoré dôveruje Putinovi je extrémne vysoké – 93% a takisto je vysoké percento ľudí, až 92%, ktoré hovorí o pozitívnej úlohe Ruska na Kryme. Takže podľa referenda (7), v ktorom sa zúčastnilo 83,1% voličov a 96,77% vyslovilo súhlas s pripojením k Rusku, je zrejmé, že je to názor aj veľkej časti neruskej populácie. Reči o nesúhlase Tatárov sú čistou manipuláciou, ktorú potvrdili aj mnohí blogeri.

Možný záver je len jeden – Naše médiá nechutne klamú

Samozrejme je dobré sa spýtať, čo ich k tomu vedie. Nie je ťažké uhádnuť, že cieľom je Rusko, jeho démonizácia, vyvolanie zámienky na pretrhnutie vzťahov a zahájenie ozbrojenej akcie voči Rusku v proxy konflikte na Ukrajine. V záujme Európy však takýto katastrofický scenár nie je. Občianska vojna na Ukrajine totiž nie je európska vojna.

„Je to klasický príklad zástupnej vojny USA v štýle päťdesiatych a deväťdesiatych rokov, smerujúci k Rusku s cieľom priblížiť NATO k jeho hraniciam. Už vôbec to nie je vojna za demokraciu. Tú na Ukrajine doteraz nepoznali a vzhľadom k tomu, čo sa tam deje, vrátane bratovražedného boja a protiruských etnických čistiek, ani dlho nepoznajú. Kosovský scenár sa plní do posledného písmena, len chýba odvaha k humanitárnemu bombardovaniu Ruska,“ píše analytik Koller.

[1] – http://www.sme.sk/c/7280794/krym-znicil-imidz-putina-vo-svete-potichu-meni-taktiku.html
[2] – http://spravy.pravda.sk/svet/clanok/312549-krymski-tatari-chcu-usporiadat-svoje-vlastne-referendum/
[3] – http://www.topky.sk/cl/1000745/1384491/Prve-vysledky-krymskeho-referenda–Ku-komu-sa-chce-pripojit-az-95-percent-ludi–
[4] – http://www.sme.sk/c/7192962/proruska-hrdinka-z-krymu-utoci-na-tatarov.html
[5] – http://www.pewglobal.org/2014/05/08/despite-concerns-about-governance-ukrainians-want-to-remain-one-country/
[6] – http://humanrightsinvestigations.org/2014/05/12/pew-poll-crimeans-happy-with-annexation-by-russia-believe-referendum-was-free-and-fair/
[7] – http://en.wikipedia.org/wiki/Crimean_status_referendum,_2014