70 rokov boja Slovákov za slobodu

Boj Slovákov za slobodu začal dňa 29.augusta 1944 vyhlásením Slovenského národného povstania. Aj keď povstanie bolo potlačené, boj za slobodu vošiel do sŕdc skutočných vlastencov a ich potomkov.

Po druhej svetovej vojne došlo k obnoveniu niektorých štátov v Európe. Slovenský štát zanikol. Slovensko sa stalo súčasťou bývalého Československa. Ako krajina, ktorú oslobodila Červená armáda, dostala sa do sféry vplyvu Zväzu sovietskych socialistických republík. Neskoršie sme sa stali súčasťou socialistického tábora. Boli sme členmi vojenského paktu Varšavskej zmluvy a tiež členom ekonomického združenia Rady vzájomnej hospodárskej pomoci.

Po vybudovaní základov socializmu sa Slováci a Česi rozhodli ísť vlastnou cestou budovania „socializmu s ľudskou tvárou“. Politici a občania kráčali v tomto úsilí išli jednou cestou.

Dňa 21.8.1968 obsadili vojska Varšavskej zmluvy Československo. Proces budovania socializmu s ľudskou tvárou sa zastavil.

Sovietski vojaci na našom území sa stali súčasťou našej neslobody. Normalizačné obdobie zadusilo všetku spoločenskú iniciatívu občanov. Jedine pozitívne pre Slovákov bolo prijatie ústavného zákona o česko – slovenskej federácií, ktorým mali mať obidva národy rovnaké postavenie.

Oteplenie vzťahov v spoločnosti nastalo až po začatí „Perestrojky“, po nástupe Gorbačova v ZSSR k moci.

V roku 1989 sa väčšina občanov Českej a Slovenskej republiky pridala do boja za slobodu, zademokraciu, za vyššiu životnú úroveň, za lepšiu kvalitu života a za zrušenie diktatúry komunistickej strany.

V prvých slobodných voľbách si občania zvolili nové vedenie spoločnosti na to, aby pod ich vedením sa postavil spoločný dom, v ktorom bude dostatok miesta pre všetkých občanov, v ktorom bude dostatok jedla, vzdelania a kultúry.

Občania chceli mať taký spoločný dom, ktorý bude svietiť do okolia od lesku tvorivých síl, obetavosti, súdržnosti, jednoty a lásky obyvateľov tohto domu. Chceli neutralitu akú malo Rakúsko a Švajčiarsko a tiež chceli sociálne orientovanú ekonomiku, ako mala Škandinávia.

Na základe rozhodnutia politikov bez vypísania referenda došlo k rozdeleniu spoločného štátu na dva samostatné štáty a to Česká republika a Slovenská republika

Po jednostrannej masívnej kampani o výhodnosti vstupu Slovenska do EÚ, občania v referende rozhodli o vstupe Slovenska do Európskej únie.

Dňa 1. mája 2004 sme sa spolu s ďalšími deviatimi krajinami stali členmi Európskej únie a tiež členom vojenského paktu NATO.

Po 24 rokoch občania Slovenska zisťujú, že nevidno žiadny spoločný dom. Keď sa lepšie pozrú, vidia spoločný dom iba pre vyvolených a okolo domu je sociálna bieda. Svetlo sa nevidí, lebo lesk zlodejov, pokrytcov ich prisluhovačov, nedobrovoľných kolaborantov a morálne bahno spoločenského života, žiadne svetlo nevydáva.

Keď sa občania pozrú dozadu, vidia, že diktatúra komunistickej strany bola porazená nežnou revolúciou. Revolúcia mohla byť nežná preto, lebo predstavitelia diktatúry – ŠTB-áci, občanom v tom pomáhali. Pomáhala im preto, aby si udržala ďalej svoju moc.

Aby nová moc zalepila občanom oči, tak do Ústavy Slovenskej republiku zapracovala idey, ktoré ich nalákali do ulíc za zvrhnutie diktatúry. Na druhej strane však do ústavy zapracovala aj ustanovenia, ktoré neumožnili, aby sa idey mohli realizovať v živote. Taktiež znefunkčnila náš právny systém. Viac: http://moje.hnonline.sk/node/14597 

Červenú diktatúru s kosákom a kladivom tak vystriedala diktatúra, ktorá menila farby podľa želania občanov.

Po 10 rokoch občania Slovenska nevidia žiadne výhody zo vstupu do Európskej únie. Práve naopak, rozdiely medzi bohatými a chudobnými krajinami sa prehlbujú. Vidia, že pracujúci za dvojnásobný výkon v nemeckej montážnej dielni na Slovensku, zarábajú jednu tretinu toho, čo sa zarába v podobnej dielni v Nemecku. Vidia, že Slovensko dosahuje produktivitu práce 80% priemeru EÚ, ale odmeny sú iba 30%.
Po vstupe do menovej únie – EUR, miesto toho, aby dostali od vyspelých krajín menovej únie kompenzáciu za menšiu konkurencie schopnosť, museli sa podieľať vkladom do Eurovalu na záchrane nemeckých a francúzskych bánk, ktoré investovali do výnosných ale aj vysokých rizikových aktív v Grécku,
Aj členstvo v NATO občania nehodnotia kladne, hlavne jeho agresiu v Srbsku.

Väčšina občanov si nevie vysvetliť, ako je to možné, že keď majú slobodu a demokraciu, keď sú občanmi EÚ, prečo sa majú horšie, ako keď žili v socializme a v neslobode.

Odpoveď je však jednoduchá.
Občania miesto slobody a demokracie získali iba ilúziu o slobode, demokracií a prosperite, ktorú im vytvorili média.

Občania si myslia, že si demokraticky zvolili politické strany. Nevnímajú však, že média im vytvorili určitý obraz o predstaviteľoch politických strán, ktorí sa im prihovárali z televíznej obrazovky, keď občanom predvádzali hru na pravicu a ľavicu a rozprávali presne to, čo jednotlivé skupiny občanov chcú počuť.

Žiadne názory, ktoré poukazovali na to, že parlamentné politické strany znefunkčnili právny systém a rozkradli republiku sa do médií nedostali. Nikdy sa do médií nedostali skutočnosti, ktoré poukazovali na to, prečo korupcia rastie a prečo vymožiteľnosť práva klesá.
Redaktorov, ktorí na to chceli poukázať, prepustili.

Takýmto trikom majitelia politických strán a majitelia médií si dosadili svojich diktátorov – správcov protektorátu, ktorí predtým ako sa stali predsedami vlád, sľubovali občanom lepší život.

Po vypuknutí korupčného škandálu „Gorila“ sa začalo obyvateľstvo aktivizovať a vypukli spontánne protesty proti ústavným orgánom.

Po dôkladnej analýze stavu spoločnosti a vyčerpaní všetkých prostriedkov na nápravu, občianski aktivisti došli k záveru, že nie sme demokratickým štátom, ale protektorátom.

Odvážni a statoční občania, so srdcom na právom mieste, vytvorili si Občiansky tribunál, cez ktorý sa bdelí nositelia práv ujali výkonu svojho práva moci. Na prvom všeľudovom sneme Občianskeho tribunálu dňa 1.2.2014 prijali potrebné zákony na prechod od diktatúry k demokracií.

Požiadali prezidenta republiky aby rozpustil parlament, odvolal vládu a vymenoval úradnícku vládu.

Prezident odmietol predstaviteľom skutočnej moci občanov ich požiadavky.

Touto cestou sa členovia Občianskeho tribunálu obracajú na občanov Slovenska a občanov demokratických krajín o podporu a uznanie Občianskeho tribunálu ako jediného zástupcu skutočnej moci na Slovensku.
Doteraz Občiansky tribunál podporili títo signatári

http://obcianskytribunal.sk/signatari/

Podieľať sa na práci a diskutovať môžu záujemci v tejto diskusnej skupine na sociálnej sieti:

https://www.facebook.com/groups/povstalci/

Odvážni a statoční občania so srdcom na pravom mieste, môžu vo vlastnej obci získavať podporu a presadzovať ciele Občianskeho tribunálu. Stačí, ak zvolajú v obci občiansky snem občanov, ktorí sa chcú podieľať na správe veci verejných, na ktorom oboznámia občanov s iniciatívou Občianského tribunálu, preberú výkon práva moci do svojich rúk  a pridajú sa k občanom, ktorí už si zobrali výkon svojho práva moci do svojich rúk a sú uvedení na stránke Občianskeho tribunálu.