300 Sparťanov a euroval
Sú chvíle kedy sa celý život skoncentruje do jedného bodu a treba sa správne rozhodnúť
“Mohol si vybrať medzi vojnou a hanbou, zvolil hanbu a dostane vojnu.”
Churchill o Chamberlainovej Mníchovskej zrade
Dejiny sú spletité a niekedy jedna udalosť rozhodne o osude celej civilizácie. Svet by dnes mohol byť iný, nebyť zrady Chamberlaina s Daladierom. Celkom určite by však naša civilizácia vyzerala ináč, nebyť 300 Sparťanov a ich postavení sa proti vládcovi vtedajšieho sveta – despotickému perzskému „kráľovi kráľov“. Aj keď sa to odohralo pred takmer 2500 rokmi, aj dnes má spartský kráľ Léonidás v Termopylách pomník. Rozhodoval totiž o tom, či európska civilizácia a jej hodnoty zhasnú v zárodku, alebo naopak podnietia zrod civilizačného zázraku.
Možno si to ešte nie celkom uvedomujeme, ale vo veľmi podobnej situácii sme aj teraz, keď európska civilizácia bojuje so svojím úpadkom privádzaným despotickými elitami. Sú časy, keď sa celý život skoncentruje do jedného jediného rozhodujúceho bodu. Na Slovensku sme si ho zažili práve teraz. Bolo ním hlasovanie o nástroji totality – eurovale.
Najprv by som rád utriedil pojmy.
Politikmi a niektorými médiami podsúvaná floskula o tom, že „iné krajiny sú za a my sa staviame proti nim“, je demagógia, keďže väčšina ľudí je proti. Tých ľudí, ktorí pracujú a vytvárajú hodnoty, nie defraudantov a podvodníkov. A vo všetkých parlamentoch to pri hlasovaní vrelo.V niekoľkých to prešlo len tesne a tí, čo za to hlasovali, to nerobili z presvedčenia. Mnohí hlasovali vyslovene proti svojej vôli, len aby neboli „za zlých“, alebo len nasledovali straníckeho šéfa. V nemeckom parlamente väčšina poslancov zmluvu o rozšírení eurovalu ani len nemali k dispozícii.
Celá súčasná kríza je krízou morálky elít. Tieto túžiac po stále väčšej moci, zámerne manipulovali systém tak, aby sa prehlbovali dlhy, odstraňavali samoočistné schopnosti trhu (bankrot podvodníkov, nezodpovedných, neschopných) a ľudia sa stali závislí od systému. Niektoré národy to plne využili pre nadelenie si bohatého ježiška, iné boli zodpovednejšie. Tým zodpovednejším sa teraz ide zlomiť krk cez euroval, aby všetci boli zošrotovaní do jedného totalitného systému – ako som to už opisoval v predošlom blogu.
Odmietnutie tzv. eurovalu je teda aktom voči mocou posadnutým elitám. Podobne, ako sa Sparťania kedysi v úžine Termopyly postavili proti vládcovi „všetkých štyroch svetových strán“.
Čo tým dosiahli? Prvýkrát vtedy orientálny despota na vlastné oči videl, že niekto sa ho nebojí, že hrdo dokáže odmietať jeho ponuky (spartskému kráľovi ponúkal správu nad Gréckom, ak sa k nemu pridá). Prvýkrát narazil na ľudí, ktorí sa pred ním úlisne neklaňali a neprosili o milosť – tak, ako bol zvyknutý. Tým, čo videl, bol zaskočený a jeho, dovtedy neotrasiteľná, sebadôvera bola naštrbená. Do hlavy sa mu vkradla myšlienka, že by predsalen nemusel vyhrať.
Samozrejme, samotná trojdňavá bitka pri Termopylách nezvrátila perzský postup. Len ho spomalila. Oveľa dôležitejší bol však psychologický efekt. Hrdý odpor Sparťanov dodal ostatným Grékom odvahu a ukázal, že perzský kráľ a jeho totalitné sily sú poraziteľné. Ukázal, že rovná chrbtica, česť a svedomie má miesto a opodstatnenie, nech stojíme zoči-voči komukoľvek. Nasledovalo ešte rôzne grécke handrkovanie a prehry, nakoniec však bol despot porazený a potupne odtiahol.
Podobná situácia je aj teraz. Pre ľudí v ďalších európskych krajinách, ktorým záleží na hodnotách a slobode, je naše NIE eurovalu obrovské povzbudenie. Je to ukážka, že nie je všetko stratené, že ľudia majú silu, že despotizmu sa dá postaviť na odpor. Dodá im to odvahu angažovať sa u seba doma a nakoniec poraziť plížiacu sa totalitu zavádzanú pod rúškom krízy.
Ako je možné, že Peržania dobili všetko, na čo narazili, ale na tom, čo považovali za malé a bezvýznamné, stroskotali? V čom bola sila gréckych mestských štátov? V tom, v čom je sila Európy. Gréci si každý riadili svoj štát podľa svojich pravidiel, ktoré si vybojovali, ktoré im boli vlastné, na ktoré boli hrdí. Keď bolo treba, vstali a boli ochotní sa za ne biť až do konca. Lebo život v porobe pre nich nemal zmysel. Lebo sa nechceli stať „armádou klonov“.
Dnes nám Brusel normalizuje život v každej oblasti, vymýšľa čo a v akom tvare máme jesť, čím si máme svietiť, čím si máme merať teplotu, akým vysávačom si povysávať, akou sprchovou hlavicou sa osprchovať, ako v práci sedieť. Keď to takto necháme, bude to podobné ako v Severnej Kórei, ráno zaznejú o siedmej sirény, všetci povinne vstanú a pôjdu, sledovaní kamerami, do práce. Tam budú podľa noriem makať, večer si pozrú v telke rozprávku o veľkom bratovi, ktorý sa o nich stará. O desiatej zaznie opäť siréna a všetci povinne pôjdu spať. Každému, už keď sa narodí, bude do čipu v hlave pripísaný dlh, ktorý bude celý život splácať. Alebo len úroky z neho, dlh sa nikdy nevymaže.
Môžeme mať to, alebo ako si to sami zariadime. Máme ešte šancu to zvrátiť, teraz sa práve lámu ľady.
300 Sparťanov z SaS sa v rozhodujúcej chvíli zachovalo v parlamentnej úžine „ako česť a sľuby našim voličom kázali nám“. Ostatné je na každom z nás.
Dag Daniš: Game over? Nie
Slovakia’s rebel isn’t a nationalist: he’s the hero of all discontented Europeans
Autor je zakladajúcim členom SaS
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!