Poslanec Krupa, matka Petrík, minister Kaliňák, sudca Harabin a … právny štát.
Médiami stále otriasa kauza poslanca Krupu, internetom sa nepretržite šíria aktivity poslankyne Petrík, preto sa pozriem na tieto udalosti v iných súvislostiach, a tiež preto, že prší. Chtiac sa do toho zamontoval aj minister vnútra Kaliňák a nechtiac sudca Harabin. Poďme pekne po poriadku.
Poslanec Krupa
21. marca prišiel poslanec Peter Krupa ozbrojený do parlamentu s legálne držanou zbraňou. V tej dobe mal riadne oprávnenie zbraň vlastniť aj nosiť. Podľa viacerých médií zbraň pri vstupe do parlamentu dobrovoľne odovzdal strážnej službe. Na dostupnom videu novinár hovorí, že zbraň mu zabavili a súčasne sa pýta prečo prišiel Krupa do parlamentu so zbraňou. Treba poznamenať, že udalosť sa stala v čase, kedy Krupa ešte nebol poslancom NR SR, musel sa teda podrobiť prehliadke na detektore ako ktorýkoľvek iný občan a následne zbraň odovzdal, resp. bola mu odňatá (ako kto chce). V každom prípade ju dal do úschovy ochranke budovy NR SR a nedomáhal sa vstupu so zbraňou do rokovacej sály.
Takže čo sa vlastne stalo? Nestalo sa nič. Všetko prebehlo v súlade so zákonmi SR. Poslanec Krupa je držiteľom zbrojného preukazu a je oprávnený nosiť zbraň. Môže ju nosiť do kina, do obchodu aj do parlamentu. Také sú zákony. Takže na otázku novinára, prečo prišiel so zbraňou do parlamentu existuje jednoduchá a jednoznačná odpoveď. Pretože môže. Zákon ho k tomu oprávňuje. Otázka, aké dôvody ho k tomu vedú, je určená jemu samotnému, prípadne psychológovi, vo vzťahu k zákonu je však irelevantná. Zbraň nesmie nosiť na miesta, kde je to zakázané, napr. do banky, alebo do rokovacej sály parlamentu – §32 Rokovacieho poriadku NR SR, Zabezpečenie poriadku v rokovacej sále. (3) Do rokovacej sály je zakázané vnášať zbrane, výbušniny, paralyzujúce prístroje a látky….
Takže do tohto momentu sa nestalo nič, čo by stálo za zmienku. To, čo stojí za povšimnutie sa začalo diať následne. Tento jeho počin bol spúšťačom výrokov, odsúdenia, mediálnych pretriasačiek a udalostí, ktoré ani po viac ako mesiaci neutíchajú. Svoje si povedal Martin Glváč, súčasný podpredseda NR SR pre TASR. „Je tu zákaz nosiť zbrane, má to tak zostať. To by sme boli na pokraji všetkého, keby sme sa obávali o svoj život v parlamente,“ Zahanbiť sa nenechal ani Danko, predseda NR SR: „To keď sa to udeje, je vizitkou každého poslanca. Môžem vás ale ubezpečiť, že urobím všetko preto, aby jedinou zbraňou v parlamente bolo slovo,“ Minister Kaliňák sa k tomu vyjadril nasledovne: „Je neakceptovateľné, aby poslanci Národnej rady SR nosili do parlamentu zbrane. Je to pre mňa šokujúce, ostal som veľmi prekvapený. Nepredpokladám, že mal pán budúci poslanec obavu o svoju bezpečnosť. Absolútne to nezodpovedá kultúre, ktorú sa snažíme v parlamente mať a je neakceptovateľné, aby takéto niečo fungovalo,“ zdôraznil Kaliňák s tým, že nosiť zbrane do rokovacej miestnosti je prísne zakázané. Pokiaľ vyjadrenia prvých dvoch ústavných činiteľov môžu prameniť z neznalosti a niektorým môžu pripadať dokonca úsmevné, minister Kaliňák vedome manipuluje verejnosť, pretože mieša hrušky s jablkami. Parlament a rokovaciu sálu. Takže pokiaľ pán Danko a Glváč vyjadrili svoj názor, ktorý mohol prameniť z neznalosti, čo u ostrieľaných verejných činiteľov nepredpokladám , minister vnútra mal prenasledovanie čarodejníc zastaviť slovami: „Zo strany poslanca Krupu nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona.“ Vec mohla byť týmto vybavená. To, že sám prilial olej do ohňa, dáva podnet k dohadom a domnienkam. A najmä to, čo nasledovalo ďalej. Už 25. marca priniesli médiá správu o zadržaní legálne držaných zbraní aj zbrojného preukazu poslancovi Krupovi. Tu je otázka, ktorú mali novinári položiť rezortu vnútra: „Na základe akého článku akého zákona si dovolila Polícia zadržať zbrojný preukaz a legálne držané zbrane poslancovi Krupovi?“ Zdá sa, že Polícia konala protiprávne a bezdôvodne. Bezdôvodne však nie, pretože dôvodom bola politická objednávka. Zrejme chceli diskvalifikovať poslanca Krupu a s ním aj stranu ĽSNS v očiach verejnosti. Vedenie Polície si však rýchlo uvedomilo, že sa pohybuje na tenkom ľade a preto, po opakovane úspešne urobených testoch obratom zadržané právo a veci Krupovi vrátilo. Krupa zvažuje ďalšie právne kroky súvisiace s ochranou dobrého mena.
Matka Petrík
Už samotné priezvisko poslankyne Simony Petrík hovorí, že je v čomsi iná. Nezaoberajme sa však jej osobnými náležitosťami, ale jej postojmi verejného činiteľa smerom k spoločnosti, ktorú aj ona tvorí. Koncom apríla nebola vpustená do rokovacej sály spolu so svojím dieťaťom. Buďme presní, jej dieťa nebolo vpustené do rokovacej sály parlamentu. Ak sa chcelo zúčastniť rokovania, mohlo sa zdržiavať v priestore vyhradenom pre verejnosť – §18 Verejnosť schôdzí národnej rady (1) Schôdze národnej rady sú verejné. Účasť verejnosti na schôdzach národnej rady sa umožňuje do naplnenia kapacity miest určených pre verejnosť. Jeho matka žiadala zamestnancov ochrany parlamentu, aby jej a jej dcére umožnili porušiť zákon o rokovacom poriadku, ktorý taxatívne vymenúva kto, za akých okolností (§20 a §21 Rokovacieho poriadku) sa môže zúčastniť rokovania, v akom priestore sa môže, alebo musí nachádzať a aký režim musí dodržiavať.
Nechajme však hovoriť samotnú poslankyňu Simonu Petrík: „Nevpustili ma dnu, pretože do pléna nemôže ísť nikto iný okrem poslancov. Ani päťmesačné dieťa s mamou. Tento zastaraný rokovací poriadok je potrebné zmeniť,“ posťažovala sa Petrík na internete. Poslankyňa sa na zákonné pravidlá, že dieťa do pléna nemôže ísť, plánuje sťažovať. “Ponáhľala som sa dnes na hodinu otázok, prišla som tesne pred položením otázky ministrovi Richterovi. Mala som so sebou v šatke svoju Zorku, lebo som chcela v pléne pobudnúť len 20 minút. Nevpustili ma však dnu, pretože do pléna nemôže ísť nikto iný okrem poslancov. Ani päťmesačné dieťa s mamou,” opísala Petrík. Je presvedčená, že dieťa patrí k matke. “Veď je rok 2016. A preto ma zaskočili počudovaní zamestnanci parlamentu, ktorí dali najavo, že dieťa v tejto budove nie je vítané. Neprekvapuje ma to, pohostinnosť som už raz precítila, keď som v celom areáli NR SR nenašla ani jeden prebaľovací pult. Tento zastaraný rokovací poriadok je potrebné zmeniť. Idem do toho,” vyhlásila na Facebuku Petrík.
Na výrokoch poslankyne ma zarazilo hneď niekoľko vecí súčasne. Ako sama hovorí, do práce prišla len na 20 minút. Takúto vymoženosť si treba vážiť, nie každá matka si môže niečo podobné dovoliť voči svojmu zamestnávateľovi. Tentokrát sme zamestnávateľom my, daňoví poplatníci. Koreň jej problému vidím v nedostatočnej komunikácii. So zamestnávateľom nehovorila vopred o svojich potrebách a nehľadala možnosť, ako by mohlo byť vyhovené jej požiadavkám. Svoj problém nechcela riešiť s kompetentnou osobou, ale chcela vyvolať rozruch na internete. Nakoniec vyšlo najavo, že už skôr bolo podobnej požiadavke vyhovené kladne bez zbytočného mediálneho humbuku. Inak s jej výrokom, že dieťa patrí k matke sa dá len súhlasiť, a to absolútne, bez podmienok. Dieťa má byť s matkou. Najmä. A v primeranom prostredí. Na pracovisku nech sa pracuje a dieťa nech sa vychováva tam, kde sú na to podmienky, v jasliach, škôlke, doma, pod dozorom opatrovateľky, alebo inak. Neviem si predstaviť, ako si žena prinesie dieťa do práce a položí si ho k hydraulickému lisu, alebo pod výrobnú linku. Ale nie o tomto chcem hovoriť. Chcem hovoriť o vláde práva a zákona. Už pri voľbe do ľudsko-právneho výboru došlo k dekonšpirácii poslankyne Petrík, kedy na jasné Kotlebove otázky sa zmohla len na nejednoznačnú, zahmlievaciu odpoveď. Odpoveď znela v duchu: „už predtým som bola aktívna v oblasti ľudských práv“. Áno, aktívna je výstižné slovo. Potvrdila to aj neskôr, keď sa stala poslankyňou – aktivistkou. Úplne ma šokuje postup pani poslankyne, ktorá vedome žiada o umožnenie porušiť zákony SR. Ústavný činiteľ, poslankyňa zákonodarného orgánu, človek, ktorý má ísť príkladom celej spoločnosti sa domáha porušenia zákona, a keď mu to nie je umožnené, sťažuje sa na sociálnych sieťach! Petrík, ako zákonodarkyňa má najlepšie predpoklady pre to, aby zmenila postavenie matiek v spoločnosti predkladaním zákonov súvisiacich s touto problematikou. Jej počínanie je do neba volajúca provokácia umocnená odhalením, že jej aktivity sponzoruje zahraničná ambasáda. Aktivistka, ktorej cieľom je rozvracať a rozdeľovať spoločnosť.
Sudca Harabin
Policajta odsúdeného za korupciu oslobodil v plnom rozsahu senát Najvyššieho súdu SR pod vedením jeho bývalého šéfa Štefana Harabina. Podľa tohto senátu Úrad na riešenie trestných činov policajtov nemá oporu v zákone. Senát vychádzal z argumentu, že inšpekcia ministerstva vnútra, ktorá prípad riešila funguje v rozpore so zákonom. Jej vyšetrovatelia sú totiž nezákonne vyňatí zo štruktúry Policajného zboru a priamo podriadení ministrovi vnútra. Podľa Harabina, inšpekcia nemá čo byť podriadená ministrovi vnútra. Voči tomuto verdiktu sa tvrdo ohradil Kaliňák. Otázniky nad inšpekciou visia už mesiace. Vecná debata je v úzadí. Téma sa v sekunde spolitizovala. Očakáva sa aj postoj generálneho prokurátora. Harabin dokonca nazval niektoré sudkyňe juristútkami, čo má základ v slove prostitútka. Áno jedná sa o znásilňovanie právneho systému na Slovensku záujmovými skupinami za odplatu. Bližšie vysvetlenie podáva Martin Daňo vo svojom videu: lRdUvkBUudc
Harabin sa dokonca obáva o svoj život. Ak to niekoho šokuje, nech si spomenie na prípady Ducký, Valko. Vypočujme si, čo hovorí pre HN: 7a4c1849-fc7d-47fe-bbae-9b78abbb117b-mp4_480p.mp4
Rezultát
Prečo som uviedol predchádzajúce príklady? Vláda zákona dosiahla na Slovensku kritickú hranicu a ďalej vedie cesta už len do hlbokej totality. Slovensko nikdy nebolo právny štát. Predstavitelia moci nikdy nemali záujem, aby tento stav zmenili. Udržiavajú pri živote stav nepráva, nespravodlivosti, chaosu a anarchie na Slovensku, aby mohli čerpať výhody, ktoré by im vláda zákona neumožňovala. Situácia sa prelína všetkými vládami od čias vlády Vladimíra Mečiara, únosu Michala Kováča ml. a vraždy Róberta Remiáša. Štát prehral všetky spory s Vladimírom Lexom. A bolo ich požehnane, slovom jedenásť. Európsky súd dokonca vyniesol potupný verdikt, že Michal Kováč sa musí Lexovi ospravedlniť. Žiadna z nasledujúcich vlád sa nepokúsila o nápravu. Naopak, dodnes nebola vyšetrená žiadna vážna kauza. Nie je možné ani všetky vymenovať. Nik nie je braný na zodpovednosť. Dodnes dochádza k obohacovaniu vyvolených z peňazí daňových poplatníkov. Financujú sa súkromné aktivity z verejných zdrojov. Aktuálne sa jedná napríklad o Národný futbalový štadión. Spomínam to preto, že k tomuto rozhodnutiu sa dospelo po kreovaní novej vlády. Rabovačka pokračuje. Počas celej epochy samostatného Slovenska dochádza k únikom informácií z prostredia štátnych inštitúcií, ako aj silových zložiek a tajnej služby. Informácie sa zneužívajú na politický boj. Tlačové konferencie poriadajú ľudia, ktorí mali dávno sedieť za mrežami. Politici si uzurpovali moc nad ústavnými inštitúciami v štáte. Dodnes nebol nik potrestaný. Médiá slúžia ako predĺžená ruka politických záujmov a záujmov ich majiteľov, však Bejby. Kontrolnú funkciu médií suplujú nezištne ľudia, ktorým záleží na tejto spoločnosti a ktorí ešte nestratili nádej a ilúzie o možnej zmene kvality nášho života. Objavujú sa snahy o potlačenie slobodného prejavu názoru. Vznikajú zoznamy „konšpiračných“ webov. Zadávateľom reklamy je doporučené nepodporovať tieto stránky finančne. Jedná sa o ekonomický nátlak, taký istý, ako už dlhé roky je vyvíjaný na radového občana. Názoroví oponenti sú kameňovaní médiami. Vládna moc financuje rôzne neziskové organizácie k presadzovaniu svojich záujmov, alebo k zaplateniu svojich podporovateľov. Zahraničie tak isto podporuje svojich aktivistov a nevládne inštitúcie k presadzovaniu svojich záujmov. Ich záujmy sú iné, ale majú spoločný koreňový základ a ciele sú totožné. Udržať rozvrat spoločnosti, korupciu a absenciu práva k presadeniu svojich vlastných výhod. Táto definícia sa týka aj poslankyne Petrík, jej sa nejedná o zlepšenie kvality života matiek v spoločnosti, jej sa jedná o zvýšenie kvality jej života. Nedávno sa objavil článok, ktorý sa zamýšľal na tým, či stúpenec ĽSNS môže byť zamestnaný ako historik v ÚPN a či nemal byť zo štátnej inštitúcie vyhodený. A čo členovia ostatných politických zoskupení? Médiá verejnosti podsúvajú názory nikým nevolených mimovládnych inštitúcíí, aktivistov a blogerov ako právny názor. Toto je hra s ohňom. Naopak, zmazané sú nepohodlné príspevky v médiách, je snaha o likvidáciu webových stránok ideových oponentov režimu. Už pomaly môžeme hovoriť aj o disente, pretože vzniká tlak na ekonomickú likvidáciu odporcov, vrátane prepúšťania z práce. Ľudia sa boja svoje názory vyslovovať nahlas. Môžem smelo povedať, že už došlo aj k fyzickej likvidácii. Žiadna z vlád v ére samostatnosti Slovenska nemala záujem na vyšetrení a nastolení práva. Prebieha deštrukcia vzdelávacieho systému, zdravotníctva, obrany, telesnej a duševnej kultúry, zbedačovanie obyvateľstva a nátlak k ekonomickej emigrácii zdravého jadra spoločnosti. Postupne, v mene teroristického ohrozenia sú okliešťované práva občanov. Cielený rozklad spoločnosti pokračuje. Po týchto voľbách došlo k odkrytiu systému, ktorý bol pre väčšinu ľudí doposiaľ neviditeľný. Je tu evidentná snaha o likvidáciu politického oponenta, politickej strany ĽSNS. Táto snaha je účelová a záujem na tom má veľa zúčastnených strán, hoci ich prieniky sa v inom rozchádzajú. Dá sa predpokladať, že spomínaná strana bude pod mimoriadnym tlakom celé nasledujúce volebné obdobie. Dôjde aj na politické procesy? Naša spoločnosť má všetky znaky totalitnej spoločnosti a ešte k tomu aj postavenie kolónie. Katastrofa, pretože sa jedná o totalitu dvojnásobnú. Nejedná sa ani o komunizmus, ani o fašizmus, neviem ako história túto súčasnú totalitu nazve, možno korporatizmus, oligarchizmus, alebo partokratizmus. Nie je podstatné, ako sa totalita nazýva, podstatné je, že je. Vládna moc sa potichu snaží o deštrukciu Ústavného práva a demokracie a tu by už mali štátne orgány konať. Očakávať, že štátne orgány urobia poriadok sami so sebou je naivné. Konať budú musieť občania na základe Ústavy, ktorá im toto právo zaručuje. Zatiaľ. Občan stratil dosah na možnosť riadiť štát. Okamžite je potrebné zmeniť volebné zákony a zákon o referende. Moc musí prejsť do rúk občanov. Čím dlhšie budeme otáľať, tým väčšie škody budú napáchané a ťažšie sa budeme vyrovnávať s následkami. Súčasných predstaviteľov moci je potrebné vyhnať z verejných, štátnych a ústavných funkcií, povaliť existujúci systém, obnoviť právo, morálku a vybudovať občiansku spoločnosť.
Zdroje a podpora:
tazka-uloha-noveho-predsedu-parlamentu-musi-riesit-zbrane-poslancov.html
387938-poslancovi-krupovi-z-lsns-policia-zadrzala-zbrojny-preukaz
poslanec-nr-sr-peter-krupa-dokazal-ucelovost-zadrzania-jeho-zbrojneho-preukazu
nazory-deti-paralente-rozdeluju-poburena-poslankyna-planuje-zmeny.html
pani-petrik-a-multikulturalisti-s-nou-valcuje-dalej
Zanechajte komentár
Chcete sa pripojiť k diskusii?Neváhajte prispieť!