25 rokov po …

Gorila je „nedopatrením“ a iba jeden z množstva pred spoločnosťou utajených príbehov. Ohrození politici budú vyvíjať tlak na predlžovanie vyšetrovania do volieb. Zločin a podiel v ňom neobišiel v uplynulých dvadsať rokov väčšinu ústavných činiteľov. Kto zločin kryl, stal sa zločincom sám, bez rozdielu, či sa jedna o politika, prokurátora, alebo prezidenta. Trestom pre poslanca nie je sedieť v opozícií, ale nesedieť v parlamente vôbec. Jedná sa im o plat, benefity a hlavne poslaneckú imunitu, ktorá ich robí beztrestnými. Ak verejnosť nenechá vyšetrovanie a tresty na politikov, Gorila môže mať pre spoločnosť revolučný význam.

Slovensko stojí na prahu bankrotu. Ozbrojený prepad banky je morálne menej škodlivý, ako zločinec v politike a justícia v nečinnosti. Máme rozkradnuté hospodárstvo, neschopné generovať zisk a splácať dnes iba istinu dlhu vo výške cca 350 miliárd eur. Na prevádzku štátu a splátku úrokov nám chýba ročne 100 miliárd eur. Mladú štvorčlennú rodinu obdarovali politickí paraziti dlhom 25 000eur. Politici, prokuratúra sa o rozkradnutom hospodárstve odmietajú baviť, taja ho, považujú stav za nedotknuteľný, netrestateľný a bremeno dlhov sa zastrájajú prenášať po voľbách v podobe zvyšovania daní, cien potravín, energií a spotrebného tovaru na  občanov. Politici občanov pri rozkrádaní štátu nepotrebovali a teraz im chcú pľuvať do dlaní.

Práve on a Vladimír Mečiar sú pôrodnými babami vzniklých miliardárskych manierov, firiem a práčok a sociálnej nespravodlivosti. Tieto na malé výnimky prehýrili, prežrali a zničili potenciu a rozvoj fabrík, hospodárstva, zamestnanosti a ekonomiky štátu. Pofidernou slobodou a poslaním finančných skupín je podľa vzoru ruských oligarchov na Slovensku zarobené peniaze prať v daňových rajoch. Tie v zahraničí investovať, akumulovať a užívať v anonymite v luxuse a na plávajúcich exotických adresách. Občania z úst prezidenta nikdy nepočuli jeho morálne stanovisko na justičnú a sociálnu nespravodlivosť, úpadok štátu a čo a kto to spôsobil.

Politik, ktorý chce hovoriť o nezamestnanosti , sa musí pozrieť najskôr do zrkadla. Zamestnanosť nie je tovar, je to stav. Masovú nezamestnanosť zásadne spôsobujú politici a odstraňujú zamestnávatelia. Nie naopak. Nezamestnanosť je trestom za stav spoločnosti. Predchádza ju bezzásadovosť moci, nespravodlivosť , korupcia, rozkrádanie a rozvrat štátu. Predchádza ju nedôvera občanov v politikov a štát. Je to nedôvera organizátorov práce v spravodlivosť súťaže, teda tých, čo ju odstraňujú. Je to nemožnosť a objektívna neschopnosť pracovať v neporiadku a nespravodlivých podmienkach. Znižovanie nezamestnanosti je ovocie za spravodlivosť, morálku, dôveru, disciplínu, konjunktúru ducha a fungovania spoločnosti. Nezamestnanosť je chorobou štátu a priamo súvisí s imunitou, zdravotným stavom a morálkou jej prenášateľov, teda politikov. Táranie politikov o nezamestnanosti je pesničkou v pre nich neznámom jazyku a je nedostatkom ich skúseností, životnej filozofie a neschopnosti vec naozaj riešiť.

Elán a chuť do volebnej kampane majú tí, ktorí úpadok a biedu spoločnosti spôsobili. Všetci kandidujú znova. Kto klamal doteraz, je zločinec a bude aj potom. Ako občania dokážu vinu a potrestajú polikov s imunitou?
Spoločnosť má právo poznať, nedopustiť poslaneckú imunitu a potrestať všetkých, ktorí štát zničili. Vyšetrovanie a trest do volieb neskončí. Keď máme zamedziť zločincom poslaneckú imunitu a ich vstupu do verejného života zabrániť, voľby musíme do vyšetrenia konečného verdiktu zastaviť.
Spravodlivosť musí platiť bez rozdielu, či sa jedná o politika, prokurátora, alebo prezidenta.