100 tisíc

Od pádu Kusairu prešiel približne mesiac a udialo sa toľko udalostí, že by to vydalo aj na menšiu publikáciu. Bolo jasné, že odpoveď nenechá na seba dlho čakať. V médiách však zostalo takmer mŕtvolné ticho.

EÚ

Už v dobe bitky o Kusair európski ministri zahraničných vecí riešili možnosť uvoľnenia zbrojného embarga sýrskym rebelom, pričom ostatné sankcie voči Sýrii zostanú v platnosti.

„Je snaha vyjsť povstalcom v ústrety tak, aby na územiach, ktoré kontrolujú, neboli prísne sankcie, aby mohli dokázať, že sa život občanov zlepšuje,“ vysvetlil Lajčák v rozhovore pre TASR snahy diplomatov EÚ. „Chceme mať istotu, že naše rozhodnutia povedú k pozitívnym, nie negatívnym výsledkom. Diskutovali sme o tom už štyrikrát od začiatku roka a diskusie ukázali, že podstatná väčšina členských štátov EÚ nepovažuje uvoľnenie zbrojného embarga za užitočné a zmysluplné,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.

Spojené kráľovstvo a Francúzsko presadzujú názor, že poskytovanie zbraní pre umiernenú sýrsku opozíciu by viedlo k zosilneniu nátlaku na Assada na nájdenie politického riešenia krízy. „Najhorším scenárom by bolo, keby sme poskytli signál o nezhode v našich radoch. To by sa sýrskej vláde určite páčilo,“ uviedol šéf nemeckej diplomacie Guido Westerwelle. Česká republika spolu s Rakúskom, Švédskom a Portugalskom bojovali za udržanie zbrojného embarga voči Sýrii. Český minister zahraničných vecí po skončení dvanásťhodinových snáh eurodiplomatov o nájdenie kompromisného modelu pre zbrojné sankcie priznal, že to boli ťažké debaty, ale nedospeli k očakávanému celoeurópskemu jednotnému riešeniu. „V praxi to znamená, že embargo končí a je tu zodpovednosť jednotlivých štátov únie,“ opísal Schwarzenberg výsledok rokovaní ministrov a súčasne dodal, že Česká republika, podobne ako aj iné krajiny, museli ustúpiť zo svojich pozícií, lebo nebola možná iná dohoda.

Francúzsko a Veľká Británia prevalcovali ostatných členov EÚ. Najmä Francúzsko môže privodiť svojim konaním bezpečnostné problémy celej Európe. Prípady, ako napríklad jeho náhla avantúra v Mali, sú pre EÚ nebezpečné. Následne, v záujme jednotnosti, toto dobrodružstvo podporili aj ostatné krajiny únie. Z nášho pohľadu by bolo zaujímavé podrobne poznať postoj Slovenska k problému uvoľnenia embarga. Ak sa nedokážeme stotožniť s úniou v takýchto životných (doslova) otázkach, budeme musieť hľadať iné riešenia vlastnej realizácie. Je to pár mesiacov dozadu, kedy EÚ svojimi byrokratmi uzákonila zlepšenie životných podmienok nosníc (sliepok). Životy ľudí v oblasti mimo Európy sú pre nás len štatistickým údajom a nevenujeme im ani pozornosť prináležiacu sliepkam. Naplnia sa tak slová nášho ministra zahraničia a naše rozhodnutia určite povedú k pozitívnym výsledkom. Ide len o uhol pohľadu. Obete budú pribúdať geometrickým radom.

Európa sa musí oslobodiť od politickej línie USA. Naše záujmy nie sú totožné a naša bezpečnosť je daná aj našou geografickou polohou a susedstvom s problémovými regiónmi. My sa musíme snažiť o urovnanie konfliktov a bezproblémové nažívanie so susedmi. USA sú v pozícii výrazne inej a podobné hrozby nad nimi nevisia. Bohužiaľ, zatiaľ sa nenašiel nik z formátu európskych politikov, ktorý by podobnú myšlienku vyslovil nahlas. Naopak, Obama si je zrejme vedomý našich rozchádzajúcich sa záujmov a preto hľadá pre tie svoje podporu. Naposledy sa mu takej ušlo pri návšteve Nemecka, kde ho kancelárka Merkelová ubezpečila o ďaľšej spolupráci a zachovaní amerických vojenských základní na nemeckej pôde. Medzitým sa EÚ rozhodla poskytnúť Sýrii humanitárnu pomoc vo výške 400 miliónov eur. Ktorej Sýrii? Bolo by zaujímavé zistiť, kde tieto peniaze skutočne končia a na čo všetko sú použité.

Turecko

Niekedy v čase návštevy Obamu v Berlíne mu zavolal Turecký premiér Erdogan a viedli spolu veľmi nepríjemný rozhovor. Po tomto rozhovore sa začali medzi Tureckom a USA mediálne prestrelky, kde USA vyčítalo Erdoganovi brutálny postup voči demonštrantom v krajine. Nemecko a Turecko si dokonca predvolali veľvyslancov a vyústilo to až k zablokovaniu prístupových rozhovorov Turecka do EÚ Nemeckom. Erdogan únii urazene odkázal, že má aj iné možnosti. Téma vstupu Turecka do únie je sama o sebe zaujímavá. Pôvod tejto myšlienky treba hľadať v časoch studenej vojny, kedy Turecko svojou strategickou polohou vzbudilo pozornosť krajín NATO. Vybudovanie základní na jeho území bolo realizované výmenou za prísľub jeho členstva vo vtedajšej EÚ. Dodnes sa tieto sľuby nenaplnili.

Obsah telefonátu musel byť veľmi vážny, keď tak znepríjemnil Obamovi jeho európske turné a nabúral aj vzťahy Turecka s európskymi partnermi. Určite ste postrehli, že od istej doby je okolo tureckých aktivít v Sýrii úplné mediálne ticho. Premiér Turecka Erdogan Obamovi oznámil, že zastavuje zbrojné koridory vedúce z Turecka do Sýrie. Zdôvodnil to strachom z ruskej odvety. Dôvodov však môže byť viac. Možno si Erdogan konečne uvedomil zraniteľnosť Turecka v tomto konflikte. Jeho surovinová závislosť na Iráne a Rusku ho núti dobre vychádzať s týmito krajinami. Už som skôr spomínal ruskú energetickú bezpečnostnú poistku, ktorá je budovaná aj nad Európou. Ďaľším dôvodom mohla byť vlna protestov, ktorá sa voči jeho vláde zdvihla v Turecku. Pre jeho osobu by víťazstvo domácej revolty mohlo mať fatálne následky. Treba si uvedomiť, že Erdogan dal pokyn na zatýkanie svojich odporcov. Vyčistil armádu, zavretí sú aj novinári. Sám by mohol skončiť podobne. Ale táto hrozba visí nad každým politikom, aj u nás na Slovensku. V neposlednom rade, Turecko začalo byť vťahované do vojny. Na jeho území už tiež dochádzalo k častým teroristickým útokom. Destabilizovaná bola celá jeho južná hranica so Sýriou. Nachádzalo sa priamo v epicentre diania a možný širší konflikt by určite vyústil v jeho priame zapojenie sa do vojny. Jeho poloha medzi Ruskom, Iránom, Európou a sunitskými arabskými krajinami ho predurčovala stáť v centre možného širšieho konfliktu. Netreba zabudnúť spomenúť jeho dlhoročné spory s Kurdami. Kombinácia týchto faktorov prinútila Erdogana učiniť životné rozhodnutie a ukončiť svoje účinkovanie v tomto konflikte. Aspoň zatiaľ. K podobnému kroku sa priklonil aj pri útoku na Irak, kedy nedovolil využiť svoje územie k americkej invázii a otvoriť tak druhý front.  Treba však pripustiť, že sa môže jednať aj o vojnovú lesť, je to však málo pravdepodobné.

Pre bojovníkov v Aleppo to znamená smrteľnú ranu, pretože po páde Kusairu k tomuto mestu nevedú žiadne iné zásobovacie cesty a dodávky z Jordánska sa tam cez centrálnu Sýriu nedostanú. Vojenskí analytici odhadujú, že k prevzatiu Aleppa sýrskou armádou môže dôjsť v priebehu približne dvoch mesiacov ťažkého krviprelievania. Hovorca rebelov v Aleppo však potvrdil, že už majú nové dodávky, ktoré môžu zvrátiť priebeh bitky o toto mesto. Zbrane, ktoré dostali rebeli z Aleppo sú lacné, nakúpené USA a NATO na medzinárodných trhoch a zväčša ruskej výroby. Oproti sebe teda stoja ruské zbrane na oboch stranách konfliktu a toto Moskvu serie azda najviac.

G 8

Pred summitom Veľkej osmičky v Severnom Írsku si prezident USA Barack Obama a prezident Ruska Vladimír Putin rezervovali športovú halu v hoteli na jeden a ten istý čas, no ani jeden z nich nechcel cvičiť spolu s kolegom, alebo ustúpiť, informovalo britské vydanie The Sun. Obama si podal žiadosť skôr a Vladimír Putin sa teda rozhodol zaplávať si v miestnom studenom jazere. Šéfredaktor rozhlasovej spoločnosti Echo Moskvy si ohľadne tohto zažartoval: „Prezident RF Vladimír Putin a Lochnesská príšera sa zídu na G8. Posúdia otázky, ktoré ich navzájom zaujímajú.“

Stretnutie prezidentov krajín G8 v severoírskom Belfaste sa začalo odhalením odpočúvania a sledovania aktivít diplomatov na stretnutí krajín G20 v roku 2009, ktoré sa takisto konalo vo Veľkej Británii. Britské tajné služby počas londýnskeho summitu krajín G20 opakovane odpočúvali telefónne hovory diplomatov a tiež sledovali ich e-mailovú komunikáciu. Americká výzvedná základňa v Británii počas schôdzky údajne zachytila Medvedevovu prísne tajnú komunikáciu. NSA bola presvedčená, že sa jej možno podarilo odhaliť „zmenu spôsobu, akým boli normálne prenášané signály ruského vedenia“. Summit teda začal úplne netradične, pretože zvyčajne sa začne odhalením nejakého pamätníka, alebo základného kameňa dobrých vzťahov, nie špionážnej aféry. Summity vo Veľkej Británii pravdepodobne nadobro skončili. Poznačené tým bolo celé stretnutie, ktoré sa nieslo v ľadovom tóne.

Moskva odmietla, aby sa v záverečnom vyhlásení summitu objavila akákoľvek zmienka o budúcnosti prezidenta Bašára Asada. Rusko je presvedčené, že americké závery o použití chemických zbraní v Sýrii sú neopodstatnené, a trvá na nezávislom vyšetrovaní, vyhlásil vysokopostavený ruský diplomat. „Nemôžeme súhlasiť s jednostrannými interpretáciami, je potrebná absolútne nezaujatá medzinárodná kontrola,“ dodal na stretnutí s ruskými novinármi v Severnom Írsku počas summitu skupiny G8 námestník ministra zahraničia RF Lavrova, Sergej Riabkov. Štáty G8 súhlasili s princípom, že s teroristami sa nevyjednáva a odmietajú im platiť akékoľvek výkupné.

Schôdzka G8 nepriniesla takmer nič, čo by stálo za zmienku. Treba však spomenúť, že Ruský prezident Putin, so svojimi názormi a postojmi, sedel na tomto stretnutí úplne osamotený, a trčal tam ako kôl v plote. Pre istotu si zo sebou priniesol stravu aj vodu, aby summit v zdraví prežil. Zásadné vyhlásenia uzreli svetlo sveta po summite, kedy Barack Obama vyzval zpod Brandenburskej brány prezidenta Putina k ďaľšiemu kolu jadrového odzbrojenia, čo Rusi odmietli, ako nekoncepčné. Čas nám ukáže, ktorá strana obhajuje našu budúcnosť. Rusi svojho času prehlásili, že chcú stáť na správnej strane histórie. Tak uvidíme.

Priatelia Sýrie

Priatelia Sýrie sa stretli v katarskej Doha, aby posúdili vzniknutú situáciu a našli východiská z nej. Vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaštítili samotným Lavrovom a okrem iného sa v ňom píše: „Po oznámení mierovej iniciatívy oznámenej Lavrovom a Kerrym, Bashar Al-assad, Iran and Hizballáh spustili vojenskú operáciu proti ľuďom Sýrie. Ministri Priateľov Sýrie vyjadrili obavy, že táto ofenzíva je vedená s cieľom zmeniť situáciu na zemi a zabrániť tak mierovej iniciatíve.“ Ministri súhlasili s nasledujúcimi akciami k zmenám pomeru síl na zemi: „Poskytnúť urgentne všetok nevyhnutný materiál a vybavenie opozícii na zemi, každá krajina svojou vlastnou cestou a získať tak schopnosť protiúderov proti brutálnym útokom režimu a ochrániť tak sýrsky ľud. V tomto kontexte ministri prikazujú zúčastneným stranám použiť všetky praktické možnosti (!).“ Ďaľšie body oznamujú, že vybavenie a technika bude distribuovaná prostredníctvom šéfa Syrian Supreme Military Council. Musí byť zabránené presunom Sýrskej armády, bojovníkov a milícií režimu (blokovanie ciest) a primerane nasledovať odporúčania OSN podporovať a chrániť sýrsky ľud. Aktivita rebelov po tejto podpore viditeľne vzrástla a zvýšila sa brutalita útokov, použitím zariadení a zbraní s väčšou výbušnou silou. Okrem spoločného vyhlásenia, určite boli vznesené aj vnútorné nariadenia, ktoré nepoznáme, ale vidíme ich v praxi. V Sidone (Libanon) došlo k útoku na armádu. Bolo zabitých 15 vojakov a najmenej 40 zranených. Útok spáchali sunitský stúpenci salafistického kazateľa Šejka Assira v snahe o destabilizáciu Libanonu a prinútili tak bojovníkov Hizballáhu k účasti na domácom fronte. Vo videu, nariadil Assir armádnym činiteľom, aby dezertovali a svojich stúpencov požiadal, aby vyrazili von a blokovali cesty. “ Sme napádaní libanonskou armádou, ktorá je íránska a šíitska.” povedal. Presne v duchu záverov z Dohá.

Sýrsky minister pre informácie Umrán al-Zohbí obvinil Saudskú Arábiu: „Násilie v Sýrii spôsobili saudskoarabské zbrane, saudskoarabské peniaze a teroristi napojení na Saudskú Arábiu,“. Podľa jeho slov má saudskoarabský minister zahraničia princ Saúd al-Faisál „sýrsku krv na svojich rukách“. Prišla reakcia aj z druhej strany. Saudská Arábia považuje zapojenie Iránu a libanonského Hizballáhu do bojov v Sýrii za nebezpečné.  Princ Fajsal prehlásil, že Saudská Arábia nemôže k intervencii Íránu a Hizballáhu v Sýrii mlčať. Vyzval svet, aby se dohodol na zákaze predaja zbraní Damasku. Povedal: „zapojenie bojovníkov z Iránu a Hizballáhu do stretov na sýrskom území je kritickým obratom vo vývoji konfliktu, ktorý nemôže byť ignorovaný.“ Sýria je podľa šéfa diplomacie z Rijádu okupovanou krajinou, čo je vývoj, ktorý si vyžaduje rýchlu akciu mezinárodného spoločenstva. „Sýria čelí dvom veciam – bezprecedentnej genocíde a zahraničnej invázii,“ povedal princ Fajsal. Tieto slová zazneli na tlačovej konferencii v Džidde po stretnutí saudskoarabského ministra zahraničia Fajsal ibn Abdal Azíz Sauda, ktorý jednal so štátnym tajomníkom Johnom Kerrym. A má pravdu.

USA

Kerry je v súčasnosti na dvojtýždňovej návšteve krajín Blízkeho východu. Základňu má v Ammáne v Jordánsku a odtiaľ vyráža na okružné jazdy. Nebudem hodnotiť jeho osobné kvality, ale fakt, že pri návšteve Moskvy, ihneď po skončení stretnutia s Lavrovom vyrazil na stretnutie s ruskou opozíciou, dostatočne vypovedá o jeho pokrytectve. Neviem si predstaviť túto situáciu v obrátenom garde. Spojené štáty ešte pred jeho turné zorganizovali veľké vojenské manévre v Jordánsku za účasti 15000 mužov z 18 krajín. Po skončení cvičenia zostali na mieste dve batérie Patriot a ďaľších 700 členov US army. Dnes ich počet v Jordánsku osciluje okolo čísla 1000 mužov. Zanechali tam taktiež 12 až 24 stíhačiek F 16. Kerry zdôraznil, že USA si neprajú, aby sa sýrska vojna rozšírila. Jordánsko do toho prehlásilo, že nesúhlasí, aby bolo jeho územie použité ako základňa pre inváziu do Sýrie. Môžeme sa len domnievať, že toto je dôvod Kerryho aktivity okolo západného brehu Jordánu. Turecko zúžilo Priateľom Sýrie manévrovací priestor a ak uvažujú o invázii, do úvahy prichádza už len Jordánsko a Izrael. Tento názor podporuje jednanie Netanyahua a Kerryho o zaručení bezpečnosti Izraela. Zdá sa, že za svoju bezpečnosť je ochotný vymeniť aj západný breh Jordánu. Prezentuje sa to ako riešenie palestínskej otázky. Do úvah o invázii v prvom rade prichádzajú „územia nikoho“. Obyvatelia Golanských výšin, okupovaných Izraelom, už prejavili svoju príslušnosť  k svojej vlasti – Sýrii. Reagovali tak na návrh Izraela, aby sa zriekli svojho sýrskeho občianstva. Vývoj situácie plánom USA nepraje, ale je očividné, že vzdať sa nemienia a neustále zvyšujú tlak na Sýriu, aj na svetové spoločenstvo. Okrem toho, boli rozmiestnené špeciálne jednotky USA, majúce za úlohu zabrániť cezhraničnému pašovaniu, na hranici Egypta a Izraela.

Rusko

Rusko po stretnutí Priateľov stiahlo svoj personál zo základne v Tartuse, aby ani náhodou nebolo vtiahnuté do ozbrojeného konfliktu. Neznamená to, že Sýriu zanechalo napospas. Ambasáda aj prístav pracuje ďalej, avšak v krízovom režime. Momentálne Rusi využívajú prístav na Cypre, čo je necelých 200 km od sýrskych brehov. Na ekonomickom fóre v Petrohrade sa Rusi dohodli s Cyprom aj na využívaní leteckej základne v Paphose. Zmluva o jej využívaní by mala byť podpísaná prezidentom Cypru pri návšteve Moskvy. Na oplátku Rusi sľúbili Cypru podporu pri riešení finančnej krízy. Po tom, čo EÚ zanechala Cyprus vo finančných problémoch, Rusko má voči nemu množstvo požiadaviek. Je možné, že britské letectvo Cyprus opustí a Cypru bude ponúknutá možnosť vstupu do Colnej únie (s Ruskom) a neskôr aj do Euorázijskej. (Žeby podobne rozmýšľalo aj Turecko?) Rusi tak získali významný oporný bod v Stredozemnom mori, čo pri prezentovaní trvalej prítomnosti svojej flotily v oblasti má pre nich strategický význam. Rusko stále nedodalo modernizovaný systém protivzdušnej obrany S 300 do Sýrie a drží tak otvorené dvere možným rokovaniam o urovnaní. Pripravuje ale nové kontrakty na dodávku leteckej techniky Sýrii. Putin zdôvodnil rozhodnutie Ruska postojom USA k vyzbrojovaniu sýrskej opozície pokročilými zbraňami.

Ostatné

Rokovania o vyriešení sýrskej otázky Ženeva 2 stroskotali už v čase príprav. Spočiatku boli odsúvané na neskôr, teraz sú odsunuté na nikdy. Nie je to nijako prekvapujúce. Strany už do rokovaní vstupovali s predbežnými podmienkami, čo prípravu sťažovalo. Strany sa nedokázali dohodnúť ani na dátume, ani na účastníkoch. Priatelia Sýrie sa rozhodli vyvážiť situáciu na bojisku, aby mohli klásť ultimáta. Do toho času sa žiadne rokovania konať nebudú.

Priatelia Sýrie donekonečna podsúvajú problém použitia chemických zbraní svetovej verejnosti. OSN konečne vyslovila názor, že chemické zbrane boli v Sýrii použité v obmedzenom množstve, avšak neexistuje dôkaz, že ich použila sýrska strana. Pravdepodobnejšou sa skôr javí verzia umelo vyvolanej zámienky (provokácie) použitia chemických zbraní, ako dôvodu pre zásah zvonku.

UNESCO zaradilo na zoznam ohrozených pamiatok 6 sýrskych lokalít. Na videách sa objavil záznam, kde rebeli používajú Baalov chrám ako svoju základňu. V súčasnosti agentúra SANA píše o tajných vykopávkach a rozkrádaní historických faktov v meste Daraa na Jordánskych hraniciach rebelmi.

Katarský emir sa vzdal svojej funkcie v prospech svojho najmladšieho syna.

V obciach do ktorých sa postupne vracia život úspešne funguje domobrana.

Irán buduje logistickú základňu pre zásobovanie Sýrie zbraňami v Sudáne (Port Sudan).

V stredu infomovala exilová Sýrska organizácia na monitorovanie ľudských práv, že počet potvrdených obetí dosiahol 100 191, z toho najmenej tretina sú civilisti.

Budúci vývoj

Línia vývoja v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch je zrejmá. Jordánsko je využívané ako hlavný kanál na dodávky zbraní rebelom. Dá sa očakávať vysoká aktivita na južnej hranici a taktiež na hranici z Izraelom. Svoje môžu zohrať aj Drúzi, ktorý si doteraz držali neutralitu a očakáva sa ich príklon na úspešnejšiu stranu konfliktu (skôr nepravdepodobné). Táto sýrska skupina žije práve na hranici s Jordánskom. Žolíkom v rukáve je Izrael, ktorý zohrá kľúčovú rolu v ďaľšom vývoji. Rozhovory Kerry – Netanyahu priniesli hlboké vzájomné porozumenie. Možno práve Golany sa stanú strategickým miestom. Prebieha výcvik a zaškolenie rebelov na pokročilejšiu techniku. Embargo EÚ čoskoro vyprší a od augusta môžu európske krajiny dodávať zbrane priamo rebelom. V období od augusta preto môžeme očakávať snahu o prielom súčasného stavu. Napriek týmto skutočnostiam, je predpoklad, že Sýrska armáda bude úspešná aj pri bitke o Aleppo a bude prebiehať postupná očista celého územia krajiny. Tento vývoj ale veští ďaľšie gradovanie konfliktu, použitie pokročilejších zbraní a ďaľšie zhoršovanie situácie v celom regióne. Konkrétny vývoj sa nedá dopredu určiť, vidíme na príklade Turecka, že zásadné rozhodnutia môžu byť náhle a nevypočítateľné. Aj keď pri Turecku sa zásadné rozhodnutie dalo očakávať (bolo pod mimoriadnym tlakom udalostí), nedalo sa však čakať, že sa uberie práve týmto smerom. USA má vývoj udalostí vo svojej réžii, neuvedomuje si však, že už ho nemá pod kontrolou. Emočná vlna s ničivými následkami sa preleje celým moslimským svetom. Aj tým európskym. Americký generál Dempsey vystríha Obamu pred zavedením bezletovej zóny. Jej zavedenie by bolo veľmi obtiažne. „Radšej by som veril plánu na uzavretie mieru, skôr ako začneme vojnu.“ doslova povedal Dempsey. Politická línia je jasná, dostať Sýriu za každú cenu. Úlohou generality je určiť stratégiu, ako to docieliť. Akosi sa do toho nikomu nechce, avšak cieľ je vytýčený.

Táto vojna nemá dobré riešenia. Lepšia formulácia je, že nemá žiadne iné riešenie, ako jej pokračovanie a stupňovanie. Aj keby rokovania Ženeva 2 boli úspešné, problém by nevyriešili, vojna by bola len odložená na neskôr. Prečo?? V tejto vojne sa jedná o stret dvoch systémov a k tejto konfrontácii skôr či neskôr musí dôjsť. Vstupujeme teda do akéhosi očistca, v ktorom musíme revidovať svoje názory a budú sa meniť naše postoje, aby mohli prebehnúť revolučné zmeny na celom svete. Budúce usporiadanie sveta zásadne ovplyvnia dve udalosti. Krach súčasného finančného systému zmení naše vnímanie ekonomiky a vojna, ktorá sa len rozhára (začala po páde Dvojičiek) na Blízkom východe. Táto vojna zmení náš pohľad na usporiadanie spoločnosti ako takej. Obe udalosti úzko navzájom súvisia. Otázkou zostáva, koľko obetí musí táto vojna priniesť, aby sme si uvedomili nesprávnosť nastúpenej cesty. Súčasných 100 000 je málo. Koľko ich bude potrebných k zmene nášho vedomia? Milión? Miliarda?

Zosumarizované, upravené a krátené zo zdrojov a vlastných úvah:

Sme.sk, Pravda.sk, Hlavné správy.sk, Aktuality.sk, Debka.com, Hlas Ruska, gov.uk, state.gov, zpravy.ihned.cz, iDnes.cz, wertyzreport.com, agentúra SANA, RIA a vedomosti.ru