1-Bit Symphony

Alebo – človek, analóg a digitál v hudbe… a nápoveda (návod na použitie): analógový aj digitálny zvuk, aby bol ľudským uchom (príjemcom) vnímateľný, k ľudskému uchu sa dostáva akustickou cestou.
Hudbu vnímame (počúvame) nielen sluchom ale aj celým povrchom tela. Kompletku pre tento „príjem“ tvoria vonkajšie exteroceptory a vnútorné interoceptory, muskulária (predpoklad tanca) a synestézia (zážitky z iných zmyslových oblastí vnímania)…
Podnety vnímame a spracúvame ako informácie v súbehu s ich emočným a citovým prežívaním. Toľko k psychológii hudobného vnímania a hudobnej zážitkovosti…
Všeobecná definícia hudby: znejúce umenie svojho druhu prezentované a ohraničené v čase. Jej podoby (hudobné nástroje a zdroje hudobného zvuku) sa menia dobovo (historicky) ako formy a druhy hudobného (aj ostatného) umenia tak, ako sa mení spoločnosť, jej hmotná a duchovná kultúra…
Pre každú slohovú epochu je charakteristické niečo iné, každý hudobný sloh, štýl, žáner, druh, vykazujú osobitné odlišné poznávacie znaky…
Hudba, ktorú sme (konvencia) ochotní nazvať hudbou má (estetika) tektonické a formotvorné parametre, ktorých kritériá (ideál krásy, dobový vkus) sa menia a vyvíjajú spoločenskou evolúciou (dejiny a teória umenia – hudby a kritika) v súbehu s vedeckým a technologickým pokrokom…
Konvencia je tiež historickou (dobovou) premennou. V zásade sa však nemení tak, ako sa nemení už ďalej nedeliteľná a jednotka ľudskosti – antropinum (štrukturalizmus). Ide o ľudský genóm, ktorý aj v dôsledku sociálnej revolúcie ostáva trvalou a nemennou antropologickou konštantou.
Dôsledok – trvalé estetické a umelecké hodnoty (svetové kultúrne a umelecké dedičstvo) prežívajúce čas svojho vzniku, majúce nadčasovú hodnotu, presahujúce nás do budúcnosti aj v digitálnom veku, v ktorých sa vzhliadame ako v zrkadle sebareflexiou…
Oskar Rózsa: „Počul som dielo Tristana Pericha, súčasného newyorského skladateľa a jeho 1-Bit Symphony, ktorú hrá jeden jednobitový mikročipový procesor. Je to taká fantastická muzika, že si zrazu uvedomíš: aha, pozor, zmenili sme kód, žiaden analóg. To znamená, čo ak je to naozaj tak, že sme napojení na „virtuálnu realitu“, ktorá prebieha v pixeloch, ale nie je jediná.“
Zdroj (prevzaté): Oskar Rózsa v rozhovore s T.E.Rostasom, Zem a Vek, jún 2015 str. 70
Tristan Perich: https://en.wikipedia.org/wiki/Tristan_Perich
1.Bit Symphony: https://www.youtube.com/watch?v=XZEXX9Yezjw&index=2&list=RDYh6-X9Vs_vk
Osobná poznámka k digitálu: Ako vnímateľ (počúvateľ) vôbec nechápem, nerozumiem, netuším, ako tie jedničky a nuly fungujú, čím a kým sú organizované, hodnotím iba to, čo počujem (označené O.R. ako „fantastická muzika“) – a digitál vnímam ako MP3 a MP4 prehrávače… budem teda pokračovať ďalej a po svojom…
Hudba (všeobecne) má svoje technické a estetické (formotvorné, tektonické) parametre. Zásadné zmeny zaznamenala najmä druhá polovica 20. storočia, ktorá predznamenala ich ďalší vývoj a posun v treťom miléniu…
Mení sa aj pôvodná trasa na línii autor-dielo-interpret-vnímateľ aj rozvojom sémiotiky – vedy o znakoch a znakových a dorozumievacích (komunikačných) systémoch (jazyk, reč, lingvistika) na triádu expedient-kód-recipient (vysielateľ-správa-príjemca).
Hudba je jazyk, vyjadrovací a dorozumievací systém svojho druhu. Môže a nemusí vyjadrovať obsah (odovzdávať autorské posolstvo) – narážka na obsahovú a formálnu estetiku 2. pol. 19. stor. (delenie hudby na absolútnu a programovú) – tá prvá iba znie (Eduard Hanslick: Vom Musikalisch–Schönen erschien 1854) aj ako reakcia na programový symfonizmus (Berlioz, Musorgskij, Čajkovskij, Smetana, Dvořák…): hudbou sú iba znejúce zvukovo-pohybové formy, nevyjadrujúce nič, iba samé seba („Tönend bewegte Formen“). Mimohudobný význam, zmysel a obsah do nich vkladá autor a poslucháč. Samé o sebe sú bezobsažné…
Konflikt (od 2. pol. 19. stor) formalistickej a obsahovej estetiky je „porovnateľný“ s konfliktom medzi ľavičiarmi a pravicou…
Rózsovo hodnotenie 1-Bit Symphony ako „fantastická muzika“ (ako „tiežmuzikant“) vnímam z pohľadu jeho osobnej hudobnej výbavy, ako hodnotiaci súd z hľadiska hudobníkovho estetického, hudobného vkusu a cítenia, ako synonymum k pojmu „fantastika“ (literárny a filmový žáner) v prepojení na jeho vnímanie technického pokroku vo vzťahu k hudbe vo veku digitalizácie ľudských činností ako aj zvuku a  jeho „napojenie“ na „virtuálnu realitu“, čo je tiež hodné nezaujatej pozornosti…
Ostáva tu ale „visieť“ definícia hudby, jej estetický aspekt (náuka o krásne, estetične, estetických javoch a ich vnímaní) a tvorba podľa „zákonov krásy“ (úvodzovky, lebo – ktoré sú to dnes..?).
Otázka – akým posolstvom a čím má poslucháča osloviť „fantastická muzika“ 1-Bit Symphony? Ako umenie (artefakt)? Ako nezvyčajný (digitálny) zvukový objekt v bezpodmienečne analógovej akustickej podobe (prezentácii)? Ako čo? Možno som neporozumel (uhol pohľadu…). Nuž – „fantastická muzika“!
Trend má otvorenú budúcnosť a ďalej mení formuláciu otázok a odpovedí „tradičnej“ estetiky, teórie umenia a kritiky, definície pojmu hudba a prehlbuje konflikt konzervatívci verzus liberáli…
Nie je podstatné, že (za seba) som „konzervatívnejšie ladený“ aj mne bola daná slobodná vôľa a voľba (v možnosti) príjemcu hudby, ktorý až do konca svojich dní uprednostní „klasiku“ v zmysle použitého aparátu s prevahou akustických nástrojov a (proto) hudobných zdrojov (generovanie) hudobného zvuku ako hudobnej matérie…
Avšak realitou najmä vývoja hudby pred koncom predošlého a po prelome milénií je: Akýkoľvek hudobný i nehudobný zvuk, začlenený do hudobnej štruktúry, stáva sa elementárnym nositeľom hudobného významu…
Otázka – čoho? Hudobný význam je tvorený sa sémou – znakom (motív), sémantém (téma), supersémantém (dielo), presahujúce samé seba vo vyšších obsahových syntézach hudobného a ľudského univerza…
Kam sa v prípade 1-Bit Symphony (super sémantém) podel vzťah signifiant-signifié (označujúce-označované) podľa F.de Saussure? A sémantický (referenčný) trojuholník podľa Ogden-Richards: znak-denotát-význam znaku? K čomu sa vzťahuje a na čo poukazuje?
Video prezentuje technickú a realizačnú stránku zrejme „minimalistickej“ 1-Bit Symphony… a ďalej? Čo s tým?
Musorgského Kartinky vznikli v r. 1874. Mimochodom rok narodenia Arnolda Schönberga (jeho programový sextet Zjasnená noc vznikla v r. 1889): „Grau, teurer Freund, ist alle Theorie, und grün des Lebens goldner Baum.“ (Goethe, Faust).
Už bez komentára prezentácia Musorgskij-Kissin-Ravel-Solti-Chicago Symphony Orchestra
1. Kartinky (pôvodné dielo písané pre klavír):
https://www.youtube.com/watch?v=g8ei1NF0oic
2. Kartinky (orchestrálna verzia – transkripcia Maurice Ravel):
https://www.youtube.com/watch?v=rDEaEJXMKuA

P.S. A teraz (hypoteticky) skúste po Musorgského Pictures at an Exhibition znova 1-Bit Symphony. Označenie „Symphony“ poukazuje a vzťahuje sa na symfonickú tvorbu (hudobné umenie majúce tie najvyššie umelecké ambície). Aké ambície má tá „fantastická muzika“ podľa O. Rózsu?
Prípadne Steve Reich: https://www.youtube.com/watch?v=gq7nDgnZhJ8
Tak, ako to ide..? 🙂
O čom je hudba?
Čo je hudba?
…

Poznámka: S dnešnou definíciou hudby je už problém – metro-rytmická organizácia hudobného zvuku v čase… (alebo už len zvuku?) lebo – akýkoľvek zvuk začlenený do hudobnej štruktúry sa dnes stáva elementárnym nositeľom hudobného významu a zmyslu (klang-reitz, klang-sinn)… (post webernovské dejiny hudby…) ale o tom už nie je len osobný vkus, ale aj teória, dejiny a estetika hudobného umenia…